Pôvod výrazu
Samotné slovo „ratio“ znamená v latinčine rozum, dôvod alebo argument, a slovo „ultima“ označuje posledný alebo konečný. V starovekom Ríme, kde sa tento výraz začal formovať, predstavoval najmä filozofický alebo právny koncept. Najznámejšou historickou zmienkou o použití „ultima ratio“ je nápis na kanónoch francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý nechal na svoje delá vyryť slová „Ultima ratio regum“, čo znamená „Posledný argument kráľov“. Tento nápis symbolizoval to, že vojenská sila je posledným prostriedkom riešenia konfliktov, ak zlyhajú diplomatické a iné mierové prostriedky.
Ultima ratio
Ultima ratio sa aplikuje najmä v trestnom práve. Znamená to, že trestnoprávne sankcie by mali byť používané len vtedy, ak iné právne prostriedky alebo alternatívy (napr. občianskoprávne alebo správnoprávne opatrenia) nie sú účinné alebo vhodné.
Trestné právo má teda pôsobiť ako posledná možnosť. Tento princíp ochraňuje občanov pred zbytočnými alebo neprimeranými zásahmi do ich práv a slobody. Ultima ratio trestného práva pripomína, že trest by mal byť používaný len v prípadoch, kde nie je možné inak zabezpečiť poriadok, spravodlivosť a ochranu spoločnosti.
Princíp proporcionality
S pojmom ultima ratio úzko súvisí princíp proporcionalityí. Tento princíp vyžaduje, aby zásahy do práv a slobôd jednotlivcov boli primerané cieľu, ktorý sa nimi sleduje. Proporcionálne rozhodnutie znamená, že závažnosť zásahu musí byť priamo úmerná jeho nevyhnutnosti. Princíp ultima ratio teda podporuje myšlienku, že opatrenia s najväčším zásahom (napríklad trestné sankcie) by mali byť aplikované len vtedy, keď už menej prísne riešenia nie sú dostačujúce.
