Okresný súd odmietol obžalobu prokurátora okresnej prokuratúry na obvinených pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona (TZ) a vrátil vec prokurátorovi z dôvodu zistenia závažnej procesnej chyby - porušenia práva na obhajobu.
Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť, nakoľko podľa neho samosudca okresného súdu nedôvodne rozhodol o odmietnutí obžaloby z dôvodu porušenia práva na obhajobu. Obvinení boli pri svojom výsluchu riadne poučení o podmienkach účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. d) TZ[1]. K uvedenému poučeniu sa obvinení vyjadrili, že tieto podmienky nebudú z ich strany splnené, nakoľko nemajú finančné prostriedky na úhradu dlžných daní.
Pokiaľ ide o preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, potvrdením o vyrozumení obvinených o termíne preštudovania vyšetrovacieho spisu sú doručenky vlastnoručne podpísané obvinenými. Uvedenú skutočnosť obvinení žiadnym spôsobom nenamietali (hoci tak mali možnosť urobiť v rámci konania o dohode o vine a treste). Podľa prokurátora nebol správny názor samosudcu, že sa obvinení vzdali práva na preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania bez toho, aby vedeli konkrétny termín a miesto konania tohto preštudovania, nakoľko za ich vyrozumenie o tomto termíne možno považovať doručenky podpísané obvinenými. Predchádzajúca prax okresného súdu akceptovala takýto spôsob vyrozumenia obvinených o termíne záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania, akým boli vyrozumení aj obvinení v tejto trestnej veci. Na základe uvedeného mal prokurátor za to, že v predmetnej trestnej veci nebolo porušené právo obvinených na obhajobu. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Krajský súd preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatoval, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie sú ani vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru.
V rámci preskúmania správnosti výroku samotného napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom. Ako vyplýva z dôvodov sťažnosti prokurátora, sťažnosť podal preto, že podľa jeho názoru obaja obvinení boli riadne poučení o podmienkach účinnej ľútosti a tieto podmienky v termíne stanovenom zákonom nesplnili. Z odôvodnenia podanej sťažnosti tiež vyplýva, že prokurátor nenamieta správnosť žiadneho zo skutkových zistení okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého krajský súd týmto poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu pravého a druhého stupňa, majú úplnú oporu v obsahu spisového materiálu. V tejto súvislosti krajský súd opakovane poukazuje na to, že v dôvodoch sťažnosti prokurátor správnosť skutkových zistení okresného súdu žiadnym spôsobom nespochybňuje. Za správne považuje krajský súd aj právne úvahy okresného súdu, ktorými odôvodnil zistenie o porušení práva obvinených na obhajobu v dôsledku absencie riadneho poučenia o účinnej ľútosti a krajský súd sa so správnosťou týchto právnych úvah okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje.
K otázke riadneho poučenia obvinených o účinnej ľútosti krajský súd uviedol, že podľa jeho právneho názoru aj nedostatky v riadnom poučení o týchto otázkach je potrebné považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku (TP). Je tomu tak preto, že využitím účinnej ľútosti môže páchateľ odvrátiť trestnoprávne následky činu, a preto musí byť podrobne jasne a spôsobom vylučujúcim omyl poučený o zákonných podmienkach účinnej ľútosti, ako aj o konkrétnom termíne, dokedy musia byť splnené zákonné podmienky účinnej ľútosti. Krajský súd poukázal na to, že poučovaciu povinnosť obvineného zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu všeobecne upravuje ustanovenie § 34 ods. 5 TP. Uvedené ustanovenie tiež uvádza, že poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí.
Inštitút účinnej ľútosti vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného môžu obvinení využiť len do dňa po dni, kedy sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Z uplatnenia práva vzdať sa možnosti preštudovať spisy v primeranej lehote po skončení vyšetrovania ešte v rámci prebiehajúceho vyšetrovania, ako tomu bolo v tomto prípade, by bolo možné vyvodiť, že po skončení vyšetrovania by obvinenému nebolo nutné poskytnúť možnosť preštudovať spisy. Je však povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní určiť obvinenému po skončení vyšetrovania konkrétny termín pre možnosť oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania. Účelom takéhoto úkonu je konkrétne vymedzenie lehoty, t. j. určenie dňa, dokedy v konkrétnom prejednávanom prípade zákon pripúšťa splnenie zákonných podmienok pre účinnú ľútosť.
Zároveň podľa názoru krajského súdu riadne splnenie poučovacej povinnosti v spojení s princípom právnej istoty vo vzťahu k možnosti využiť účinnú ľútosť vyžaduje zo strany orgánov činných v trestnom konaní aj konkrétnu kvantifikáciu (uvedenie konkrétnej sumy) nielen dane, ktorá má byť zaplatená, ale kumulatívne aj určenie výšky príslušenstva. Iba tak môže mať obvinený právnu istotu, že ak zaplatí konkrétnu sumu, nastane následok účinnej ľútosti.
Krajský súd zistil, že, ktoré je nutné zaplatiť, aby mohli nastať účinky účinnej ľútosti. Po tom, čo sa obvinení výslovne vzdali práva preštudovať si spisy po skončení vyšetrovania a aj práva byť o preštudovaní spisového materiálu vyrozumený doručenkou, nebol ani jednému z obvinených preukázateľne oznámený termín na oboznámenie s výsledkami vyšetrovania za účelom určenia konkrétnej lehoty na využitie zákonnej možnosti účinnej ľútosti, s výslovným poučením, že nasledujúci deň po tomto stanovenom termíne je posledným dňom pre splnenie zákonných podmienok účinnej ľútosti.
Uvedené podľa názoru krajského súdu malo za následok porušenie práva obvinených na obhajobu spôsobom zakladajúcim zákonný dôvod pre rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 písm. f) TP. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná.
zdroj: uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/91/2020 zo dňa 28.01.2020
