Trestnosť eutanázie v SR

Trestnosť eutanázie

Jej trestnosť upravuje zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov („TZ“), ktorý jednotlivé formy eutanázie subsumuje pod rôzne skutkové podstaty. Z teoretického hľadiska môže ísť o tieto trestné činy:

Úkladná vražda

Aktívna forma eutanázie, kde priamym konaním dochádza k ukončeniu života trpiacej osoby bude vo väčšine prípadov považovaná za úkladnú vraždu a to z toho dôvodu, že právetakéto konanie pravdepodobne bude obsahovať aj určité predošlé uváženie – teda vopred uváženú pohnútku, keďže je dosť problematické predstaviť si, že lekár by ju vykonal „spontánne“ a bez rozmyslu:

• § 144 ods. 1 TZ: „Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.“

Práve takáto zákonná dikcia podsúva aktívnu eutanáziu pod trestný čin úkladnej vraždy. Tento trestný čin je kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu vraždy a preto je postih prísnejší (20 až 25 rokov).

Vražda

V niektorých prípadoch by mohlo ísť o trestný čin vraždy podľa § 145 TZ, čo je menej závažná forma usmrtenia, keďže ide o vopred neuvážené rozhodnutie, ktorému nepredchádza príprava:

• § 145 ods. 1 TZ: „Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.“

Účasť na samovražde

Spôsob asistovanej samovraždy, kde si smrť privodí sám pacient (resp. sa o to aspoň pokúsi), pričom druhá osoba mu len pomáha zaobstarať prostriedky na samovraždu alebo odstraňovať prekážky, ktoré by v spáchaní samovraždy mohli brániť možno subsumovať pod trestný čin účasti na samovražde. Hoci samovražda ako taká trestným činom na Slovensku nie je, prípadnú účasť na samovražde už zákon upravuje:

• § 154 ods. 1 TZ: „Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Ide o špecificky prípad „účasti“ (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý sám o sebe inak nie je trestným činom, čím je vlastne akoby popretý princíp akcesority účastníctva, keďže v tejto skutkovej podstate ide o priame páchateľstvo.

Neposkytnutie pomoci

Pasívnu eutanáziu, kde smrť nastane napríklad prerušením obvyklej liečby alebo zastavením podávania liekov je možné okrem trestných činov vraždy a úkladnej vraždy, vidieť aj v ďalších dvoch rovinách – trestnej a netrestnej.

• prvá rovina je trestne postihnuteľná ako neposkytnutie pomoci podľa § 177 ods. 1 a 2 Trestného zákona: „Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
• druhú rovinu predstavuje samotný pacient, teda jeho práva, kde jedným z nich je aj právo odmietnuť liečbu. Práve toto oprávnenie je „akoby“ jedinou „legálnou možnosťou pasívnej eutanázie“. V súvislosti s odmietnutím liečby predlžujúcej život môžeme hovoriť o pasívnej vyžiadanej eutanázii, ktorá je v súlade s naším právnym poriadkom: „V extrémnych prípadoch môže neudelenie súhlasu s liečbou či odňatie súhlasu s ňou viesť až k úmrtiu pacienta.“[1]