Okresný súd v Kolíne (Okresný súd) uznal dovolateľa vinným zo spáchania zločinu ťažkého ublíženia na zdraví a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na dobu 5 rokov. Okresný súd zároveň rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti, a to zákazu šoférovať akékoľvek motorové vozidlo po dobu 5 rokov. Dovolateľ bol okrem toho povinný nahradiť aj škodu, ktorú spáchaním trestného činu spôsobil. Prokurátor aj dovolateľ však proti rozhodniu Okresného súdu podali odvolanie. Krajský súd v Prahe (Krajský súd) rozhodnutie Okresného súdu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že dovolateľovi uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne.
Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z doplnenia dokazovania a tak zisteného skutkového stavu. Dovolateľ mal nákladné vozidlo Mercedes Benz s návesom šoférovať na ceste v smere od Kutnej Hory na Poděbrady. Pred mestom Kolín sa niekoľko krát agresívne, avšak neúspešne pokúšal predbehnúť iného účastníka cestnej premávky, a to Ford Transit. Dovolateľ mal trúbiť a používať smerovky, pričom týmto štýlom jazdy pokračoval až to obce Nová Ves, kde sa mu podarilo druhé motorové vozidlo cez plnú čiaru predbehnúť. Následne začal bzrdiť až do zastavenia a tým prinútil zastaviť aj Ford Transit. Po zastavení ineď vystúpil z auta a išiel k vodičovi Fond Transit, ktorý taktiež z vozidla vystúpil. Dovolateľ tohto vodiča udrel päsťou do tváre. Snažil sa v úderoch pokračovať, avšak druhý vodič ustupoval a rukami si kryl tvár. Dovolateľ ale neprestal a druhého vodiča na frekventovanej ceste zatlačil až do druhého jazdného pruhu a jazdnej dráhy motorového vozidla Opel Astra. Vodič tohto motorového vozidla nestihol reagovať a zrazil dovolateľom napadnutého vodiča Ford Transit, v dôsledku čoho utrpel závažné zranenia, pre ktoré musel byť do nemocnice transportovaný letecky. Jeho liečenie a následne obmedzenie v obvyklom spôsobe života presiahli dobu 6 týždňov.
Dovolateľ proti rozhodnutiu Krajského súdu podal dovolanie. Dovolateľ namietal, že Okresný súd nariadil hlavné pojednávanie bez zachovania 5 dennej lehoty na prípravu, čím porušil jeho právo na obhajobu. Okresný súd pritom nesprávne tvrdil, že táto lehota bola zachovaná. Dovolateľ preto zároveň tvrdil, že Okresný súd týmto zaťažil konanie podstatnou vadou, ktorá spôsobila nezákonnosť ním vydaného rozhodnutia. Namietal taktiež porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Dovolateľ spochybňoval aj postup policajtov, ktorí podľa jeho názoru nezabezpečil odber krvi vodiča Ford Transit a namietal aj proti znaleckému posudku, ktorý bol v rámci konania vypracovaný.
Dovolateľ v dovolaní namietal aj právnu kvalifikáciu ním spáchaného skutku. Súdy ho uznali vinným zo spáchania úmyselného trestného činu, pritom on nemal v úmysle dovolateľa dostať do druhého jazdného pruhu, aby ho zrazilo auto. Podľa dovolateľa išlo nanajvýš o nedbanlivosť. Dovolateľ tiež uviedol, že trest zákazu činnosti mu nemal byť uložený, nakoľko uvedený trestný čin nespáchal v priamej súvislosti s činnosťou šoférovania motorového vozidla. Ťažká ujma vodiča Ford Transit totiž nebola spôsobená šoférovaním motorového vozidla dovolateľom, ale v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom, ktoré šoférovala tretia osoba.
Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) mal za to, že dovolanie dovolateľa je prípustné. Najvyšší súd sa následne začal zaoberať jednotlivými argumentami dovolateľa.
Uivedol, že pri hodnotení, či obvinený mal čas a možnosti k príprave obhajoby je nutné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Z toho dôvodu by každý obvinený mal príslušné orgány, najčastejšie súd, upozorniť, že má za to, že nemal dostatok času či možností k prípave obhajoby. Najvyšší súd podrobne posúdil skutkové okolnosti prípadu dovolateľa. Po úspešnom doručení obžaloby a predvolania na hlavné pojednávanie sa Dovolateľ osobne zúčastnil hlavného pojednávania, sudca konštatoval zachovanie lehoty na prípravu pojednávania a ani dovolateľ ani jeho obhajca proti tomu nenamietali. Tieto skutočnosti nenamietal ani v odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu.
Najvyšší súd však konštatoval, že lehota na prípravu na pojednávanie aj napriek vyššie uvedenému zachovaná nebola. Dovolateľovi bola obžaloba a predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 19. októbra, pričom hlavné pojednávanie sa konalo dňa 25. októbra. Vzhľadom na to, že medzi doručením zásielky dovolateľovi a hlavným pojednávaním bol víkend, dovolateľ mal lehotu na prípravu len 3 pracovné dni. Dovolateľ taktiež nepožiadal o skrátenie tejto lehoty.
Táto skutočnosť však sama o sebe neznamená porušenie práva dovolateľa v takej miere, že by tým došlo k spochybneniu ďalšieho priebehu trestného konania. S ohľadom na osobnú prítomnosť dovolateľa aj jeho obhajcu preto nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu pravidiel spravodlivého procesu. Dôležitá je aj skutočnosť, že tieto vady dovolateľ nenamietal. Preto nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania nemohlo mať a ani nemalo negatívny dopad na relizáciu procesných práv dovolateľa.
Najvyšší súd sa následne zaoberal námietkami dovolateľa týkajúcimi sa úmyslu spáchania trestného činu. Uviedol, že jeho zásah do skutkových zistení všeobecných súdov je možný iba v prípade, ak by skutkové zistenia týchto súdov boli v extrémnom nesúlade s právnymi závermi uskutočnenými v napadnutých rozhodnutiach. Najvyšší súd sa preto zaoberal tým, že či ide o extrémnu vadu, ak príslušný policajný orgán nezabezpečil odber krvi vodiča Ford Transit alebo či za takúto extrémnu vadu možno považovať vypracovaný znalecký posudok. S týmito námietkami dovolateľa sa však podrobne vysporiadali všobecné súdy. Najvyšší súd preto len pre úplnosť uviedol, že k žiadnym procesným pochybeniam nedošlo.
Dovolateľ námietku, že vodičovi Ford Transit nebola odobratá krv, uplatnil po prvý raz až v rámci dovolania. Najvyšší súd aj napriek tomu uviedol, že nejde o pochybenie, ale o úplne nepodstatnú skutočnosť. Podstatný však bol jeho zdravotný stav po celom incidente. Je pochopiteľné, že zdravotnícky personál nepovažoval za potrebné brať poškodenému vodičovi krv, nakoľko bojoval o život. Neodobraním krvi zároveň nedošlo k porušeniu práv dovolateľa na riadne objasnenie veci.
K znaleckému posudku Najvyšší súd uviedol, že dovolateľom namietaná špecializácia neobstojí, nakoľko ju znalec, ktorý znalecký posudok v trestnom konaní vypracoval, má taktiež zapísanú a je spôsobilý v nej vypracovávať znalecké posudky. Námietke dovolateľa spočívajúcej v tom, že mohlo ísť nanajvýš o nedbanlivostný trestný čin uviedol, že tomu nezodpovedajú zistené skutkové okolnosti. Tie naopak svedčia o tom, že išlo o nepriamy úmysel. Podľa názoru Najvyššieho súdu preto úmyselné zavinenie korešponduje s právnou kvalifikáciou skutku, ktorého znaky dovolateľ naplnil vo všetkých stránkach.
Záverom sa Najvyšší súd vysporiadal s námietkami dovolateľa, ktoré sa týkali uloženia trestu zákazu činnosti. Uvádzal, že činnosť, ktorá mu bola zakázaná – t. j. vedenie motorových vozidiel, nie je v súvislosti s trestným činom, pre ktorý bol odsúdený a teda mu bol uložený trest, ktorý zákon nepripúšťa alebo trest vo výmere mimo trestnej sadzby stanovenej zákonom za spáchaný trestný čin.
Najvyšší súd uviedol, že zložin ťažkého ublíženia na zdraví dovolateľ spáchal v bezprostrednej súvislosti s riadením motorového vozidla, nakoľko práve jeho spôsob jazdy bol príčinou zastavenia oboch vozidiel a potýčky, ktorá medzi dovolateľom a poškodeným vodičom Fordu Transit vznikla. Opis skutkových zistení Krajského súdu pritom svedčí o tom, že čin dovolateľa spočívajúci vo fyzickom napadnutí poškodeného bol spáchaný v súvislosti s vedením motorových vozidiel, čo zase korešponduje s právnou úpravou. V zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona totiž trest zákazu činnosti možno uložiť, ak sa páchateľ trestného činu dopustil v súvislosti s činnosťou, na ktorú sa vzťahuje zákaz.
Všeobecne je k súvislosti spáchania trestného činu s činnosťou, ktorá môže byť zakázaná, možné uviesť, že táto súvislosť musí byť užšia, priama a bezprostredná. Činnosť, ktorú je možné zakázať, pritom nemusí byť znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Súvislosť bude preto daná najmä v prípade, ak bol trestný čin spáchaný priamo pri výkone určitej činnosti. Postačuje, ak táto činnosť poskytla páchateľovi príležitosť k spáchaniu trestnej činnosti alebo mu aspoň spáchanie trestnej činnosti uľahčila. Nebude však postačovať, ak by išlo iba o náhodnú súvislosť.
Trestný čin dovolateľa je podľa Najvyššieho súdu nutné posudzovať ako čin spáchaný v súvislosti s vedením motorových vozidiel. Z toho dôvodu je preto možné trest zákazu činnosti uložiť, nakoľko je daná vyššie popísaná súvislosť. Všetky okolnosti trestného činu sa odohrali pri postavení a výkonu činnosti vodiča, ktorým bol dovolateľ. Nemožno pritom zabudnúť na to, že dovolateľ motorové vozidlo viedol riskantne a kedže sa mu nedarilo, choval sa agresívne, vulgárne a neprípustne. Spôsobom svojej jazdy taktiež hrubo porušil pravidlá cestnej premávky.
Najvšší súd preto uviedol, že trest zákazu činnosti je nutné ukladať najmä vtedy, ak príčinou iného trestného činu bola agresivita a nebezpečnosť vodiča. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je preto uložený zákaz činnosti nutným a primeraným trestom.
Prihliadnuc na všetko vyššie uvedené preto podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné súdy dostatočne a riadne objasnili všetky rozhodné skutkové okolnosti bez procesných vád alebo iných nedostatkov. Najvyšší súd teda dovolanie dovolateľa odmietol ako zjavne neopodstatnené.
zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03. augusta 2022, sp. zn.: 8 Tdo 593/2022
