Sudcovská rada Špecializovaného trestného súdu v tejto veci uviedla:
„Je si vedomá i svojej kompetencie podávať disciplinárne návrhy, dôsledne sa však riadiac čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má za to, že takáto kompetencia jej prináleží jedine v prípadoch prešetrovania podnetov podľa § 69 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, ktoré sa týkajú „nevhodného správania sa sudcov mimo súdneho konania“, resp. vyhodnocuje nedostatky, ktoré „nesúvisia s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach. Ak sudca mal pochybiť v rámci výkonu svojej služobnej činnosti, je úlohou orgánov štátnej správy súdov alebo Súdnej rady Slovenskej republiky, aby všetky relevantné fakty prešetrili a prípadne podali návrh na vyvodenie disciplinárnej či inej zodpovednosti sudcu.“
Toto si o prípade myslí nový predseda Súdnej rady SR, Ján Mazák
Stanovisko Sudcovskej rady ŠTS je vecne nesprávne a zavádzajúce. Odporuje platnému právnemu poriadku a potvrdzuje pretrvávajúci trend nechuti zapojiť sa účinným spôsobom do procesu navrátenia dôvery k súdnictvu v Slovenskej republike.
Podľa § 120 ods. 1 písm. f) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o sudcoch“) návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnená podať sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu. Podľa § 45 ods. 7 písm. f) zákona č. 747/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o súdoch“) sudcovská rada je oprávnená na podanie návrhu na disciplinárne konanie. V týchto ustanoveniach niet žiadne obmedzenie podávať návrhy na disciplinárne konanie len na základe podnetov podľa § 69 zákona o súdoch.
Ako predseda súdnej rady som požadoval od sudcovskej rady preskúmanie toho, či sudcu Michal Truban nerozhodoval vo veci, v ktorej boli pochybnosti o jeho nezaujatosti. Disciplinárnym previnením je totiž aj správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov (§ 116 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch). V ustanovení § 69 zákona o súdoch je upravené vybavovanie len podnetov právnických osôb a fyzických osôb; súdna rada nie je fyzická alebo právnická osoba podľa citovaného paragrafu.
Preto som nútený konštatovať nasledovné. Ako predseda súdnej rady som neposlal Sudcovskej rade ŠTS žiadny podnet. Súdna rada je ústavný orgán riadenia a správy justície. Nie je odkázaná na podávanie podnetov. Žiadal som konať. Preto odpoveď Sudcovskej rady ŠTS považujem za vyhnutie sa zodpovednosti, nehovoriac o jej vecnej nesprávnosti. Taký prístup je v zjavnom rozpore so zákonom o sudcoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnená podať sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu. V tomto ustanovení, ale ani v iných paragrafoch niet žiadne obmedzenie podávať návrhy na disciplinárne konanie len na základe podnetov a iba za správanie sa mimo súdneho konania.
Odpoveď sudcovskej rady zjavne vychádza z čl. II písm. f) Rokovacieho poriadku ŠTS, ktorý obmedzuje právo navrhnúť disciplinárne konanie len na prípady uvedené v zákone o súdoch, s výnimkou návrhu proti predsedovi ŠTS; ako však vidno z § 120 ods. 1 písm. f) zákona o sudcoch sudcovská rada môže podať návrh na disciplinárne konanie aj voči predsedovi súdu a nielen v prípadoch uvedených v zákone o súdoch, t. j. len na základe podnetu podľa § 69 citovaného zákona. Lenže Sudcovská rada ŠTS nemôže meniť, dopĺňať zákony alebo si ich vykladať podľa svojich predstáv. Je nedobrým zistením, že na takom súde, akým je Špecializovaný trestný súd, používajú rokovací poriadok sudcovskej rady, ktorý je v rozpore so zákonnou úpravou.
Na záver pripomenutie. Sudcovské rady sú zodpovedné v zákonnom rozsahu za správu a riadenie súdnictva. V rámci toho je im zverené oprávnenie podávať návrhy na disciplinárne konanie voči sudcom aj predsedovi príslušného súdu. Toto oprávnenie sa za posledné roky, až na jeden prípad, nikdy nevyužilo. Vzniká preto legitímna, otázka z akých dôvodov a či nejde o neschopnosť kombinovanú s nechuťou riešiť problémy s výkonom súdnictva na vlastnom súde, ktorá má korene v chybnom chápaní kolegiality. Ale takým spôsobom sa justícia k dôveryhodnosti nedopracuje.
Zdroj: Súdna rada Slovenskej republiky
