Dane

Techniky vnútroštátnej daňovej optimalizácie pri právnických osobách

Súčasná právna úprava v oblastí daní a účtovníctva ponúka spoločnostiam rôzne formy upravovania si daňových a účtovných inštitútov s cieľom minimalizovať daňovú povinnosť v medziach zákonnosti.

Peter Varga 27. 03. 2012 2 min.
    By Gerolsteiner91 (Own work) [CC-BY-SA-2.5-2.0-1.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5-2.0-1.0)], via Wikimedia Commons By Gerolsteiner91 (Own work) [CC-BY-SA-2.5-2.0-1.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5-2.0-1.0)], via Wikimedia Commons Gerolsteiner91, Wikimedia Commons

    V tomto príspevku si exemplifikatívne načrtneme niektoré daňové inštitúty, ktoré sa používajú v súvislosti s daňovou optimalizáciou:

    1. Daňové odpisy

    • v tomto prípade zákon umožňuje daňovníkovi vybrať si medzi rôznymi formami odpisov, čo ovplyvňuje základ dane, uplatnenie si daňových strát, pri fyzických osobách odpočítateľných položiek,
    • zákon umožňuje si prerušiť daňové odpisy, čo v niektorom kalendárnom roku môže byť kľúčové pre čo najnižšiu možnú daňovú povinnosť,
    • kľúčové sú aj otázky uplatňovania výdavkov pri obstaraní majetku,
    • technické zhodnotenie majetku. Daňovník sa v určitých prípadoch môže rozhodnúť ako bude uplatňovať daňové výdavky na zhodnotenie,
    • otázky obstarania v prípade finančného lízingu, či nie je lepšia kúpa.

    2. Podkapitalizácia

    • spoločnosť sa môže rozhodnúť, že investuje do inej spoločnosti, kde má podiel tak, že jej jednoducho poskytne pôžičku a dividendy si vypláca v podobe úrokov. Z daňového hľadiska to môže byť lacná a zaujímavá cesta pre obe spoločnosti.
    • využitie tzv. debt push down štruktúry na zníženie daňovej povinnosti cez zlúčenie alebo kúpy podniku

    3. Transferové oceňovanie

    • zákon síce hovorí explicitne iba o prepojených podnikov so zahraničným prvom, avšak celé daňové právo spadá pod trhové princípy, ktoré musia byť dodrživané. Okrem toho, ako som sa zmienil v inom príspevku, aplikácia týchto noriem iba na vzťahy so zahraničným prvkom je v rozpore s právom EU. Preto transferové oceňovanie nechápame ako nástroj daňovej optimalizácie, ale tzv. tax-avoidance, ktorý nie je nelegálny, ale daňovými úradmi neželaný. 

    4. Uplatnenie opravných položiek

    • rizikové pohľadávky,
    • pohľadávky voči spoločnosti, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii.

    5. Zmena zdaňovacieho obdobia

    • osobitný režim uplatňovania daňových výdavkov pri zmene zdaňovacieho obdobia má dopad na základ dane, a teda aj na business rozhodnutie,
    • osobitné účtovanie, a teda aj zdaňovanie, podávanie daňového priznania,
    • súvislosti s uplatňovaním daňovej straty, DPH, či platenie preddavkov.

    Samozrejme, pod jednotlivými vyššie spomenutými inštitútmi daňovej optimalizácie v podmienkach slovenského právneho prostredia sa skrývajú detailnejšie mechanizmy úpravy daňovej povinnosti. Okrem toho daný výpočet zachytáva len niekoľko inštitútov, a preto chýbajú niektoré ďalšie ako napríklad aplikácia rezerv, daňovej straty, vzťah zrážkovej dane s preddavkami, či uplatňovanie daňovej optimalizácie pri jednotlivých obchodných transakciách ako napríklad pri predaji podniku, či spoločnosti a podobne. Škála inštitútov je pomerne široká a poskytuje rozsiahlu manévrovaciu plochu na daňovú optimalizáciu.