Podstata kauzy
Dňa 14. marca 2017 na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici M. Kotleba ešte ako predseda banskobystrického samosprávneho kraja odovzdával trom vybraným sociálne slabším rodinám symbolické šeky (dosky) so sumou 1 488 eur, čím mal propagovať ideológiu smerujúcu k potláčaniu základných práv a slobôd osôb. Číslom 14 mal odkazovať na heslo amerického neonacistu Davida Lane (14 podľa počtu slov v danom výroku) ,,We must secure the existence of our people and future for a white children“, v preklade ,,My musíme strážiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí“. Číslo 88 mal použiť ako náhradu v poradí ôsmeho písmena v abecede predstavujúceho kryptogram HH, ktorý utajuje nacistický pozdrav ,,Heil Hitler“, používajúci v rámci skupín hlásiacich sa k národnému socializmu. Podľa M. Kotlebu sa malo jednať len o zbierku v sume 4 464 eur, ktorá mala byť rozdelená medzi tri rodiny. Celá táto akcia sa uskutočnila za účasti vyše 300 ľudí na symbolický dátum 14. marca, ktorý je dátumom vzniku samostatného vojnového Slovenského štátu. Na akcii nechýbali plagáty J. Tisa či A. Hlinku.
Súd po podaní obžaloby (pôvodne za spáchanie prečinu prejavovania sympatií k hnutiam smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd) upozornil M. Kotlebu na skutočnosť, že daný skutok môže byť posúdený aj podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, pričom v takomto prípade mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere od 4 do 8 rokov. Uvedené vyplýva z ust. § 421 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého odňatím slobody na štyri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin (založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd) verejne alebo na mieste verejne prístupnom. Práve jednou z vecí, na ktorú poukázala sudkyňa pri ústnom odôvodnení rozsudku bolo, že Kotleba spáchal čin verejne, a teda že týmto konaním, ktoré bolo prezentované aj v novinách politickej strany Naše Slovensko v máji 2017 a ktorého videozáznam bol uverejnený na webovej stránke www.naseslovensko.net, uvádzal do povedomia verejnosti myšlienky politického režimu založeného na princípoch nacizmu a neonacizmu, ktoré sú zamerané na odmietanie rovnosti ľudí a na zvýhodňovanie či nezvýhodňovanie ľudí podľa farby pleti a príslušnosti podľa národnosti alebo etnickej skupiny.
Súd sa v procese dokazovania ďalej zameral na postavenie M. Kotlebu, ktoré v tom čase mal, pričom v tom čase bol predsedom politickej strany Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko a súčasne zastával funkciu predsedu banskobystrického samosprávneho kraja. Zo svedeckej výpovede riaditeľky auly Obchodnej akadémie, kde sa konala spomínaná udalosť okrem iného vyplynulo, že objednávka auly síce bola predložená ale k tejto objednávke neeviduje žiadnu zmluvu o nájme a za prenajatie auly nebola vykonaná žiadna úhrada, ani úhrada prevádzkových nákladov, hoci iné subjekty, ktoré si túto aulu prenajali, boli povinné takéto náklady uhradiť. Na základe uvedeného, súd za právne významnú skutočnosť pri určení výšky trestu považoval aj to, že M. Kotleba zneužil svoje zamestnanie na dosiahnutie takejto neoprávnenej a neprimeranej výhody, čo sa v zmysle § 37 písm. e) Trestného zákona považuje za priťažujúcu okolnosť. Podľa súdu teda M. Kotleba svojimi šekmi propagoval ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu ľudských práv a slobôd, pričom to spravil verejne ako verejný funkcionár a ako člen organizovaného hnutia. Skutočnosť, že M. Kotleba spáchal uvedený čin verejne a vo funkcii, ktorú zastával, výrazne prispeli k výške trestu vo výmere viac ako 4 roky.
Sudkyňa v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku ďalej poukázala aj na to, že čísla 14 a 88 samé o sebe nemajú veľký význam, ten nadobúdajú iba v spojení s inými okolnosťami, a to okolnosťami vykazujúcimi znaky extrémizmu a preto súd skúmal, či takéto okolnosti boli zistené u M. Kotlebu v čase, keď spomínané čísla prezentoval na verejnosti prostredníctvom odovzdávaných šekov. Súd vychádzal najmä zo záverov znaleckých posudkov, týkajúcich sa šifier 14 a 88, definície neonacizmu, ako aj programu strany Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko. Z pohľadu subjektívnej stránky trestného činu súd badal u M. Kotlebu prejavy propagácie ideológie smerujúcej k potlačeniu ľudských práv a slobôd už v minulosti, a dôležitá bola aj skutočnosť, že na akcii odovzdávania šekov bol použitý kríž so zdvojenými ramenami (symbolizujúci štít hlinkovského nacionálneho znovuzrodenia Slovenského národa). Ďalšia okolnosť potvrdzujúca úmysel M. Kotlebu spáchať tento trestný čin sú oslavy výročia Slovenského štátu, pričom odkazovanie na reálie ľudáckeho režimu je rozšírené v neonacistickom prostredí. V kontexte uvedeného sa preto podľa slov sudkyne v žiadnom prípade nedalo hovoriť o náhodnej sume.
Prečo môže byť rozsudok v tejto kauze prelomový ?
V roku 2017 bola generálnym prokurátorom podaná obžaloba (tzv. návrh na rozpustenie politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko), ktorú však senát Najvyššieho súdu SR zamietol z dôvodu, že žaloba generálneho prokurátora neuniesla dôkazné bremeno. V čase, ktorý odvtedy uplynul, bol uznaný za vinného z prečinu hanobenia národa, rady a presvedčenia člen Ľudovej strany Naše Slovensko M. Mazurek v súvislosti s jeho rasistickými výrokmi o Rómoch, a v októbri roku 2019 bol ďalší člen strany A. Grňo uznaný za vinného z prečinu prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd kvôli pozdravu ,,Na stráž“.
Právoplatný rozsudok o odsúdení zakladateľa a predsedu tejto strany by mohol byť preto významným faktorom pri posudzovaní kľúčových argumentov na rozpustenie strany. Takto by existovali dokopy tri právoplatné rozsudky v neprospech čelných predstaviteľov tohto zoskupenia. Ak by došlo k právoplatnému odsúdeniu M. Kotlebu, v budúcnosti by už vôbec nemohol kandidovať do politickej strany, pretože v zmysle ust. § 6 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v platnom znení, prekážkou práva byť volený je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Predmetný rozsudok však v súčasnosti nie je právoplatný. M. Kotleba podal proti rozsudku odvolanie a preto sa týmto prípadom bude po vyhotovení a predložení písomného odôvodnenia rozsudku zaoberať Najvyšší súd SR.
Nepochybne však ide o prvý významný rozsudok v neprospech extrémizmu po dlhom čase. Verdikt je podľa slov prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry T. Honza odkazom pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku, že súdy a prokuratúra sa zastanú ľudí, ktorí sú obeťami extrémizmu, násilia, rasovej nenávisti, fašizmu a neonacizmu. Táto kauza však vyvoláva v ľuďoch úvahy aj o tom, či je režim vôbec ešte demokraciou, ak možno uvažovať o trestaní ľudí len na základe toho, že si dotyčný niečo myslel. V budúcnosti sa tak môže stať tento verdikt precedensom v podobných prípadoch. V prípade právoplatnosti tohto rozsudku by preto podľa niektorých mohlo ísť o veľký krok na ceste k politizácii a ideologizácii súdnictva.
