Kedy a ako sa platí súdny poplatok?
V zmysle zákona o súdnych poplatok vzniká povinnosť zaplatiť súdny poplatok:
a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,
b) spísaním podania do zápisnice pred súdom,
c) vydaním rozhodnutia o dedičstve,
d) speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu,[1]
e) podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu;[2] pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,
f) podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,[3]
g) v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Súdny poplatok je možné zaplatiť v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak je súd zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému; ak sa poplatok platí prostredníctvom platobnej brány Štátnej pokladnice,[4] platí sa na príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici.
Aké sú výšky súdnych poplatkov?
Výška jednotlivých súdnych poplatkov je určená zákonom, ktorým je zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Sadzba poplatku je uvedená buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Tieto sadzby nájdeme v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Poplatok sa vyberá aj v odvolacom konaní (za podanie odvolania) v rovnakej sadzbe ako v prvoinštančnom konaní. Za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá súdny poplatok vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Je potrebné poznamenať, že pokiaľ bolo podanie urobené elektronicky do elektronickej schránky, tento spôsob podania je výhodný v tom, že sa platí polovičná sadzba poplatku. Najviac je však takto možné znížiť súdny poplatok pri podaní urobenom elektronicky o 70 eur.
Pre lepšie pochopenie si uvedieme zopár konkrétnych príkladov výšky súdnych poplatkov v najčastejších prípadoch.
Žaloba o zaplatenie. Podľa Položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku za podanie žaloby vždy 6 % zo žalovanej sumy, najmenej 16,50 eur, najviac 16.596,50 eur, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eur. Pri klasickej žalobe o zaplatenie napr. sumy 500 eur bude tak žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 30 eur (6 % z 500). Pri žalobe o zaplatenie 100 eur, bude žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur, nakoľko súdny poplatok musí byť zaplatený v minimálnej výške 16,50 eur. Naopak pri žalobe o zaplatenie 500.000 eur v občianskoprávnom spore, bude žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok v maximálnej výške 16.596,50 eur (nakoľko 6 % zo žalovanej sumy by v tomto prípade bolo 30.000 eur).
Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ak je predmetom sporu určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. kúpnej zmluvy), žalobca bude povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 99,50 eur, nakoľko predmet konania nemožno oceniť peniazmi.
Za návrh na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia sa platí 33 eur.
Výška súdneho poplatku za podanie žaloby na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas manželstva je 165,50 eur.
Veľmi častými žalobami sú tiež tie, ktorých predmetom je náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za takúto žalobu sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.
Súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva je 66 eur.
Vo veciach obchodného registra, z návrhu na prvý zápis napr. s.r.o., sa platí (od 01.10.2020) súdny poplatok 150 eur. Uvedené zároveň reflektuje nedávna novela, účinná od 1. októbra 2020, ktorá zaviedla úplnú elektronizáciu obchodného registra.
Kto je oslobodený od platenia súdneho poplatku?
Na úvod je potrebné povedať, že existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Rozlišujeme zákonné oslobodenie a oslobodenie na základe rozhodnutia súdu.
V prvom prípade zákon priamo ustanovuje okruh subjektov a konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené. Od poplatku sú oslobodené napr. konania: vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o spôsobilosti na právne úkony, vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a pod.
Subjektmi, ktoré sú podľa zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku, sú napr. Slovenská republika ako štát, maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva, žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, žalobca v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, či spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.[5] Novelou zákona o súdnych poplatkoch došlo od 1. októbra 2020 k oslobodeniu žalobcu v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V druhom prípade musí oslobodeniu od súdneho poplatku na základe rozhodnutia súdu predchádzať žiadosť subjektu, ktorý o oslobodenie žiada. Takúto žiadosť je potrebné riadne odôvodniť. Súd rozhodne o oslobodení strany od súdneho poplatku vtedy, ak zistí, že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú jej pomery. Pomery sa najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (napr. potvrdením o príjme, o výške dôchodku, o zdravotnom stave, majetkové priznanie a pod.). Súd môže rozhodnúť o oslobodení od súdneho poplatku v celom rozsahu (100 %), čiastočne (napr. v rozsahu 50 %), ale aj za konkrétny úkon (napr. len za podanie žaloby).
Takto oslobodené subjekty či konania, sú potom oslobodené aj v odvolacom a dovolacom konaní, v konaní o žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Kedy bude súdny poplatok vrátený?
Prípady, kedy sa súdny poplatok vráti upravuje § 11 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatok sa vráti napr. ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Ďalej sa poplatok vráti ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním a pod.
Poplatok sa vo väčšine prípadov vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 eura. [6]
Čo sa však týka vrátenia poplatku, ak strana ktorá ho zaplatila bola v konaní vo výsledku úspešná, s tým sa vysporiada súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, a patrí k nim teda aj súdny poplatok. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Záverom je potrebné tiež poznamenať, že ak štátu vznikla pohľadávka z titulu povinnosti zaplatiť súdny poplatok a poplatník tento súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil (napr. súdny poplatok za odvolanie alebo dovolanie), súd bude tento súdny poplatok vymáhať prostredníctvom Justičnej pokladnice. Uvedené platí pri takých súdnych poplatkoch, pri ktorých sa neuplatňuje sankcia zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.
Uvedené v praxi znamená, že o odvolaní aj dovolaní bude príslušný súd rozhodovať aj vtedy, ak strana, ktorá odvolanie alebo dovolanie podala, súdny poplatok v určenej lehote nezaplatila. Ak však strana nezaplatí súdny poplatok za podanú žalobu, súd o nej konať nebude a konanie zastaví, pretože s nezaplatením súdneho poplatku za žalobu sa spája sankcia zastavenia konania.
