Priveľmi kogentná pracovnoprávna úprava, ktorá zamestnávateľovi neumožňuje adekvátne reagovať na potreby trhu spôsobuje, že pracovný pomer je často zastieraný inými formami občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, čo môžeme okrem iného na Slovensku postrehnúť aj pri „zamestnávaní” športovcov a pod.
Obnovená Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti
Reakciu EÚ na globalizačné výzvy predstavuje Obnovená Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti. So zreteľom na túto stratégiu sa členské štáty EÚ usilujú vo svojich reformných programoch vytvárať komplexné, najmä politické stratégie na zlepšenie prispôsobivosti zamestnancov a podnikov. V tejto súvislosti sa na pôde EÚ vytvoril koncept flexicurity – flexiistoty. Cieľom stratégie flexiistoty je zabezpečiť vysokú mieru istoty zamestnania a dobrú perspektívu kariérneho rastu v rýchlo sa meniacich hospodárskych podmienkach.
Pojem flexicurity
Pojem flexicurity súvisí s modelom nového sociálneho rozmeru EÚ. Jej základ možno hľadať v Lisabonskej stratégii, v rámci ktorej sa EÚ spolu s členskými štátmi zaviazala k novému partnerstvu smerujúcemu k trvale udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Slovo flexicurita (flexiistota) vzniklo spojením anglických slov flexibility (pružnosť) a security (istota), teda slov, z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov protichodných, a tým má byť vyjadrený nový prístup k vnímaniu pracovného práva a jeho ochrannej funkcie. Flexiistota je sociálnym modelom štátu s aktívnou politikou trhu práce. Na jednej strane ide o flexibilitu pre zamestnávateľov (ľahké uzatváranie a ukončovanie pracovných pomerov – easy hiring/ easy firing) a na strane druhej benefity pre nezamestnaných, čiže istota pre zamestnancov.[1] Samotný pojem flexiistoty teda spája voľnosť na jednej strane a ochranu na strane druhej. To je dôvodom prečo sa často na tento koncept nazeralo, ako na spojenie protichodného, alebo pokus o ,,guľatý štvorec”.
Zelená kniha
V súvislosti so snahou o zlúčenie flexibilného trhu práce s vysokou mierou sociálnej ochrany Európska Komisia prijala tzv. Zelenú knihu ,,Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21.storočia.” Zelená kniha sa zamerala na presadzovanie koncepcie flexiistoty v pracovnom práve, pričom prispieva k účelu Lisabonskej stratégie, ktorý sa týka dosiahnutia trvalo udržateľného rastu a väčšieho počtu lepších pracovných miest. Ďalšími dokumentmi týkajúcimi sa flexiistoty na európskej úrovni je dokument Rady ,,Závery k spoločným zásadám flexiistoty”, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov, taktiež aj ,,Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia”.[2]
