Keďže sa jedná o problematiku zo zdravotníctva, je priamo spojená s omnoho väčšou potencionálnou ujmou než v prípade občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych záležitostí, a teda so zdravím a životom jednotlivcov.
Rodičia, ktorí ministrovi prezentovali svoje skúsenosti s takýmto konaním, priniesli naozaj tragické životné príbehy, v ktorých možno práve kvôli bieleniu záznamov neprišli na pravú príčinu smrti svojich detí. Vo viacerých prípadoch totiž prišlo k dokázaniu pochybenia na strane personálu.
Čo však v takom prípade robiť? Podľa doterajšej právnej úpravy by rodičom ostávalo podľa všetkého spoľahnúť sa len na výskum expertízy, kde by sa odborníci museli pokúšať odhaliť zamaskované údaje, čo by okrem iného stále čas a aj peniaze. Omnoho efektívnejšie by teda bolo, aby zdravotníkom zakázali vykonávať toto bielenie a to by bolo možné dosiahnuť, ak by sa zdravotný záznam začal klasifikovať ako úradný záznam a bielenie záznamov a iné zásahy by boli neprípustné.
Minister spravodlivosti požiadavky rodičov prijal a sľúbil, že zmena bude určite zahrnutá do najbližšej novelizácie trestných kódexov. Zaradenie bielenia záznamov a iných nepovolených zásahov do trestného poriadku by spôsobovalo, že by sa takéto konanie považovalo za trestný čin, čoho cieľom nie je primárne potrestať zdravotníkov a personál, ale zabezpečiť predchádzanie takýmto činom.
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o nepriznaných trovách Slovenky
Prípad Slovenky pani Kľačanovej začal ešte v roku 2011, kedy žalobkyňa podala na krajský súd v Žiline žalobu vo veci nečinnosti orgánov. Jednalo sa o konanie, v ktorom zákon vyžaduje právne zastúpenie, takže si zabezpečila advokáta, ktorý ju v konaní zastupoval a v roku 2012 bolo vydané rozhodnutie, v ktorom súd žalobkyni vyhovel. Okrem toho jej priznal aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia, avšak problém bol v tom, že súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba na tri úkony z piatich.
Keďže sa jednalo o taký druh rozhodnutia, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie, obrátila sa na Ústavný súd. Podľa ústavného súdu síce bolo rozhodnutie súdu o priznaní trov spochybniteľné, ale zameral sa skôr na výšku trov za zvyšné dva právne úkony. Tie podľa ústavného súdu nepredstavujú sumu, ktorá by malo spôsobovať ochranu ústavným súdom. Jednalo by sa tak iba vo veľmi špecifickom prípade, napríklad keby bola žalobkyňa ťažko chorá a preto jej sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z tohto dôvodu sa Slovenka obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ten rozhodol, že vzhľadom na to, že krajský súd dva právne úkony nepriznal ale zároveň sa k tomu v rozhodnutí nijako nevyjadril, považuje toto konanie za opomenutie súdom. Zároveň tvrdí, že občan by nemal na vlastné náklady zabezpečovať napravenie chyby štátneho orgánu, a preto sťažovateľke vyhovel na základe jej návrhu v plnom rozsahu a teda jej priznal 1 000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a 303,40 Eur z titulu náhrady trov konania.
Nové pobočky bezplatnej právnej pomoci
Od roku 2016 máme na Slovensku zavedené centrá bezplatnej právnej pomoci. Slúžia občanom, ktorí potrebujú pomôcť, usmerniť a najmä poradiť v právnych záležitostiach, v ktorých si sami nepomôžu. Ponúkajú právne poradenstvo pre občanov v hmotnej núdzi a to buď osobne v jednej z ich kancelárií alebo konzultačného pracoviska, telefonicky alebo formou online formulára, ktorý sa nachádza na ich stránke.
V dnešných dňoch máme na Slovensku pobočky bezplatnej právnej pomoci už v štrnástich mestách a v ďalších šestnástich mestách a obciach ich možno využiť v konzultačných pracoviskách. V novembri tohto roku sa tieto centrá rozrástli o dve nové pobočky v Trnave a Tvrdošíne, takže občania týchto miest už môžu tiež kancelárie navštíviť osobne a poradiť sa, po prípade podať si žiadosť o poskytnutie právnej pomoci.
Podľa slov štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR, bolo zavedenie takýchto centier pre Slovensko veľkou výzvou. Jednak museli zabezpečiť ľudí, s potrebným vzdelaním, aby tieto služby zabezpečovali, a taktiež presvedčiť občanov, že týmto centrám môžu plne dôverovať a svoje problémy s nimi riešiť.
Ak však berieme do úvahy počty žiadostí, ktoré tieto centrá dostávajú, je možné zavedenie týchto centier považovať za výraznú pomoc ľuďom, ktorí by ju vzhľadom na nedostatok financií inak ani nevyhľadali.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
