Výpovede 16 skúsených policajtov o slovenskej polícii poskytujú pochmúrnejší obraz, ako nám roky maľovali R. Kaliňák a T. Gašpar. Exminister a súčasný policajný prezident dookola opakovali, že kriminalita na Slovensku klesá, objasnenosť stúpa a korupciu naša polícia zo všetkých síl odhaľuje. Na nasledovných riadkoch sa dá nájsť dostatok dôvodov myslieť si, že realita nie je až tak ružová.
Čo nájdete v článku:
Akým spôsobom sa vyháňajú nepohodlní policajti zo zboru
Ako sa skresľujú štatistiky kriminality a objasnenosti
Prečo sa vyšetrovania politicky citlivých káuz nedoťahujú do konca
Ako reagoval policajný prezident T. Gašpar na naše zistenia
Šéf krajskej polície v Žiline Aurel Gonščák bol druhý deň vo funkcii, keď si zavolal svojho podriadeného Michala Miku a oznámil mu, že od neho očakáva žiadosť o odchod do civilu. M. Mika riadi dopravný inšpektorát, jeden z kľúčových útvarov žilinskej polície. Vyjadruje sa k významným dopravným investíciám, napríklad, ako upraviť cestu pod Strečnom.
Major Mika mal v polícii odslúžených osemnásť rokov a nechápal, prečo by mal odísť akurát teraz do civilu. Keď nastupoval, žilinský kraj bol na poslednom mieste v hodnotení dopravákov, pokiaľ ide o následky nehôd na živote a zdraví. Vlani ho M. Mika dostal na štvrtú priečku, smrteľných nehôd ubudlo. Medzi žilinskými policajtmi sa hovorilo, že musí odísť preto, lebo na jeho miesto chcú niekoho iného.
M. Mika šéfa neposlúchol, v určenú hodinu k nemu do kancelárie prišiel bez žiadosti o odchod do civilu. Následne sa medzi nimi odohral rozhovor, ktorý je zdokumentovaný na nahrávke. A. Gonščák na nej podriadenému tyká: „Chcem vidieť žiadosť! Nedáš? Dobre, tak mám pripravené štyri disciplinárky za tie tri dni, čo som tu.“ Vyhráža sa disciplinárnym stíhaním policajtovi a ide ešte ďalej. „Povedal som ti, dones si žiadosť do civilu. Vravím ti to úprimne ako otec tvoj, lebo potom pokoru budeš mať takú, že ťa vyberú z cépézetky,“ spomína skratku z policajného žargónu, ktorá znamená celu predbežného zaistenia, v ktorej sedia obvinení. Stretnutie končí nejasnou vyhrážkou, že to teda „urýchli.“
Mika neustúpil. Nasledovali disciplinárne tresty a napokon o mesiac a pol aj obvinenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Obvinili ho na základe odpočúvania telefónu, že mal zo svojej pozície vybavovať dopravné priestupky známych.
M. Mika ani A. Gonščák sa pre TREND nechceli k celej záležitosti vyjadriť. Šéf žilinskej polície cez hovorkyňu ministerstva vnútra odkázal, že nemôže, lebo nahrávka ich rozhovoru je predmetom vyšetrovania.
Nahrávka sa totiž dostala na prokuratúru. A tá ju posunula na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra, nazývanej aj ako policajná inšpekcia.
Problémová inšpekcia
Inšpekcia teda rieši A. Gonščáka. Vedie ju dlhoročný vyšetrovateľ Milan Lučanský. Pri Martine si postavil dom. V Martine robil riaditeľa okresnej polície pred príchodom do Žiliny A. Gonščák.
Inšpekcia sa zaoberala aj Mikovými telefonátmi, pre ktoré je v súčasnosti obvinený. Z pôvodných troch skutkov sú už len dva, v jednej veci bolo stíhanie zastavené. Vyšetrovateľ ho stíha za zneužitie právomocí verejného činiteľa.
Z policajného uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že raz volal hliadke kvôli zrážke motorky a kamióna. Účastníkom nehody bol jeho známy. Druhý prípad sa týka prekročenia rýchlosti. Šofér, ktorý sa mal priestupku dopustiť, napokon pokutu nedostal.
Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave je jasné, že M. Mikovi „napichli“ telefón v súvislosti s celkom inou vecou, v ktorej vystupoval ako svedok. Prvý telefonát, pre ktorý ho začali vyšetrovať, zaznamenali ešte v roku 2016 a obvinenie vzniesli koncom roka 2017. Po jeho rozhovore s nadriadeným, pri ktorom odmietol vyhovieť jeho príkazu.
Či je M. Mika vinný, rozhodne v prípade obžaloby súd. Jeho príbeh je ale podobný ďalším skúsenostiam, ktoré opisujú dlhoroční policajti.
V najvyšších funkciách policajného zboru sú politickí nominanti, ktorí majú spravidla životnosť jednej vlády. Keď nastúpia, často si svojvoľne vymenia podriadených na kľúčových pozíciách tak, aby si zabezpečili lojalitu. Prehrešky medzi policajtmi ako je vybavovanie dopravných pokút „našim ľuďom“ sa tolerujú, ak je človek lojálny a poslúcha. Ak sa vzprieči, nastupuje disciplinárka, posielanie na detektor lži či psychologické vyšetrenia. Systém zabezpečuje imunitu páchateľom veľkej korupcie a ekonomickej kriminality, ktorí majú kontakty na najvyššie miesta politiky. A obrovskú frustráciu kvalitným vyšetrovateľom, ktorých v policajnom zbore stále nie je málo, hoci mnohí už poodchádzali.
Nadácia Zastavme korupciu a týždenník TREND od januára zbierali svedectvá policajtov, aby zvnútra polície zistili, aké sú jej hlavné nedostatky a prečo sa na Slovensku nedarí vyšetrovať veľké kauzy. Hĺbkové rozhovory poskytlo šestnásť súčasných alebo bývalých vyšetrovateľov, funkcionárov, ale tiež radových policajtov, či jeden operatívec. Odslúžených mali priemerne pätnásť a viac rokov, najvyššia dosiahnutá hodnosť bola podplukovník. Tí, ktorí v policajnom zbore stále pôsobia, s výnimkou M. Miku, žiadali o anonymitu.
Kariérny rast nerešpektujú
Za najväčší problém považujú všetci zhodne spôsob, akým sa v súčasnosti obsadzujú riadiace posty v polícii. Od prezidenta policajného zboru až po riaditeľov obvodných riaditeľstiev. Na najvyššie poschodia prezídia, ale aj elitných útvarov NAKA sa dostávajú politickí nominanti. V okresoch sú to potom nezriedka policajti napojení na miestnych podnikateľov. Vplyv politikov by možno nebol najväčší problém, keby títo „manažéri“ spĺňali odborné a charakterové kritéria. No mnohokrát to vôbec nie sú osoby, ktoré predstavujú to najlepšie, čo v policajnom zbore je.
„Existuje vnútorný predpis o kariérnom postupe, ale ten sa dodržiava prevažne formálne,“ vraví Marek Gajdoš, bývalý šéf tímu Gorila na NAKA. Nadriadení môžu urobiť výnimku a dotiahnuť si k sebe za podriadeného aj policajta bez predpísaných skúseností. A robí sa to veľmi často. Platí totiž menovací princíp, výberové konanie nie je žiadne alebo môže byť len veľmi formálne.
Na okresnej úrovni nie je politický vplyv až taký zreteľný ako napríklad na NAKA. Politicky dosadení nominanti tak majú cez rozdeľovanie spisov nielenže vplyv na to, kto vyšetruje politicky citlivé kauzy, ale vedia stav vyšetrovania aj priebežne kontrolovať. A to najmä cez lojálnych podriadených a cez takzvaný NAKATOK, čo je informačný systém zavedený pri vzniku agentúry. Vyšetrovatelia sú do neho povinní nahadzovať mnohé informácie, ktoré sa týkajú aktuálnych prípadov a vedenie NAKA má k týmto informáciám prístup.
Z oslovených vyšetrovateľov nezažil priamy príkaz na zastavenie stíhania „nášho človeka“ nikto. Robí sa to podľa nich celkom inak. „Nadriadený má na oddelení človeka, ktorému sa 90 percent vecí končí zastavením trestného konania a to z dôvodu, že sa mu nechce zbierať dôkazy, je neschopný alebo jednoducho dopredu vie, čo je želateľný výsledok. Šéf mu pridelí politickú kauzu a ani na neho nemusí tlačiť,“ opisuje policajt, ktorý je zamestnaný priamo na prezídiu. A ak sa náhodou dotyčný predsa vymkne spod kontroly, čo je málokedy, majú podľa neho nadriadení páky na to, ako ho upratať.
M. Gajdoš odišiel z NAKA pred rokom. Aj kvôli pomerom v agentúre. Spomína ako bol zavolaný na detektor lži kvôli úniku takzvanej Gorily 2. Išlo o prepisy rozhovorov rôznych ľudí s bývalým šéfom kontrarozviedky SIS Ľubomírom Arpášom, ktoré si on nahrával. Niekto ich zavesil na web. Hoci to bolo v čase, keď bol M. Gajdoš na dovolenke, na detektor pozvali jeho a nie osobu, ktorá to mohla urobiť.
Detektor lži sa používa v polícii na skríningové vyšetrenie policajtov. Nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, nakoľko súdy na neho neprihliadajú. Nemá ani pracovno-právne následky, lebo ho nemožno využiť pri prepustení alebo preradení. Môže byť iba pomôckou pri rozhodovaní o povýšení policajtov, ich preradení alebo pri disciplinárnych konaniach. Policajti však spomínajú, že na detektor sú často posielané pre vedenie nepohodlné osoby.
Polícia bez dôvery
Gajdošovi kedysi šéfoval Rudolf Cádra, bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti korupcii (ÚBOK). Úrad bol predchodcom NAKA. R. Cádra odišiel do civilu pred piatimi rokmi. Jeho tímu sa podarilo rozložiť takmer všetky známe bratislavské organizované zločinecké skupiny. Momentálne pracuje ako advokát a vníma, že nedôvera voči policajtom za posledné roky extrémne narástla. „Veľké percento bežných občanov by v prieskume určite povedalo, že koľkokrát sa obrátili na políciu, no nikto im nepomohol,“ konštatuje.
Podľa posledného Eurobarometra je na Slovensku najväčšia nedôvera v políciu spomedzi všetkých členských krajín únie. Na Slovensku je to až 53 percent, priemer EÚ je 23 percent. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku polícii neverí len asi 13 percent.
Dôvody, prečo sa k spokojnosti obyvateľstva, nerieši bežná agenda, sú podľa R. Cadru iné než pri veľkej korupcii. Spočíva v slabej odbornosti riadenia útvarov a spôsobe odmeňovania, ktorý nemotivuje k výkonom. Pre veľkú časť policajtov je pohodlnejšie odmietnuť trestné oznámenie. Odmeny sa rozdeľujú plošne podľa odslúžených rokov, osobné príplatky môžu zvýšiť nadriadení a tak ich často majú vyššie tí, s ktorými sú zadobre.
Pred voľbami v roku 2006 prišiel exminister Robert Kaliňák s odvážnym návrhom sociálneho zabezpečenia, ktorým si získal popularitu v bezpečnostných zložkách. Po 15-tich odrobených rokoch mal policajt nárok na vyšší výsluhový dôchodok ako dovtedy. Neskôr však zistili, že z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné a vek odchodu do penzie predĺžili o desať rokov.
Povolanie policajta sa s nástupným platom okolo 600 eur prestáva byť atraktívne najmä v Bratislave, kde bolo podľa posledných údajov štyristo neobsadených miest. S manažérskymi platmi v Bratislave sa nedajú porovnať ani tie v elitných zložkách NAKA. R. Cádra spomína, že pri odchode zarábal 1 300 v čistom.
Kým v Bratislave nie je mzda pre policajta žiadnym lákadlom, na východe Slovenska je to jeden z dôvodov, pre ktorý nedajú na exministra R. Kaliňáka viacerí z nich dopustiť. „Je populárny u policajtov, od materiálneho vybavenia až po vozový park všetko sa udialo počas jeho vedenia. To ťažko niekto zmaže,“ podotkol operatívec z východného Slovenska.
Podstav sa rieši náborom ľudí z iných regiónov, ktorí však nemajú miestnu znalosť. „Aby sa naplnil stav, podliezajú sa latky, prijímajú sa takí, ktorí by pred rokmi neprešli, lebo nemajú ani len potrebnú fyzickú kondíciu. Je veľká fluktuácia,“ potvrdzuje jeden z aktívnych policajtov.
V prepočte na obyvateľov patrí Slovensko ku krajinám s najvyšším počtom policajtov.
Otázne je, podľa čoho ministerstvo tabuľky požadovaného počtu policajtov nastavuje. Podľa medzinárodných porovnaní ich totiž máme viac než dosť. Z podrobnej analýzy českého ministerstva vnútra spred šiestich rokov vyplýva, že v prepočte na obyvateľov patríme ku krajinám s najvyšším počtom policajtov. Na jedného slovenského príslušníka vtedy pripadalo 254 obyvateľov. V susednom Poľsku dokázal jeden policajt zabezpečiť poriadok a zákon pre takmer 400 obyvateľov, v Rumunsku pre 421 a vo Fínsku až pre 705 obyvateľov. Odvtedy sa počet slovenských policajtov zvýšil z 21,4 tisíc na takmer 25 tisíc, čiže na jedného z nich pripadá ešte menej obyvateľov ako v roku 2012. Na jednej strane sa za pôsobenia R. Kaliňáka policajný zbor neustále zväčšoval. Na strane druhej sa exminister pred rokom pochválil, že za jeho pôsobenia sa kriminalita znížila až o 40 percent. Na čo potom potrebujeme stále viac policajtov? A dá sa štatistikám o kriminalite a objasnenosti veriť?
Falšovanie štatistík
V podstate všetci policajti, s ktorými sa TREND a Nadácia Zastavme korupciu rozprávali, tvrdili, že štatistiky sa umelo upravujú, aby vyzerali dobre. A opísali ako.
Napríklad pri dopravnej nehode policajti presvedčia účastníkov, že škoda na vozidlách nepresiahla 3 990 eur. A v takom prípade už ide iba o škodovú udalosť. Alebo sa závažnejšie trestné činy prekvalifikujú na menej závažné, ak je nepravdepodobné, že kriminálnika chytia. Stáva sa, že niekto príde nahlásiť, že mu vykradli dom. Keďže dvere boli násilím otvorené, malo by ísť o vlámanie, ale zápisnica z miesta činu sa napíše tak, aby tento fakt zamlčali a už ide „iba“ o krádež. Ak niekto oznámi, že mu ukradli doklady v podniku z vrecka bundy, policajt ho presvedčí, že ich jednoducho stratil. Nevyšetruje trestný čin krádeže, ale len stratu dokladov, kedy vyhlási pátranie po nich a nadriadený ho pochváli, že nevyrobil neznámy spis.
Naopak, ak mladý Róm babke vytrhne z rúk tašku a podarí sa ho vypátrať, do zápisu sa uvedie, že babku pritom sotil na zem. Z menej závažnej krádeže je zrazu (vďaka vyfabrikovanému použitému násiliu) objasnené lúpežné prepadnutie.
„Bol aj prípad, keď sme v Bratislave našli bezdomovca s podrezaným hrdlom. Ale nebola zbraň a bolo jasné, že páchateľa len ťažko vypátrame. Aby z toho nebola neobjasnená vražda, presvedčil sa ohliadajúci lekár a bola z toho nehoda. Bezdomovec mal padnúť na ostrý drôt,“ popísal jeden z bratislavských vyšetrovateľov.
„Bol aj prípad, keď sme v Bratislave našli bezdomovca s podrezaným hrdlom. Ale nebola zbraň a bolo jasné, že páchateľa len ťažko vypátrame. Aby z toho nebola neobjasnená vražda, presvedčil sa ohliadajúci lekár a bola z toho nehoda. Bezdomovec mal padnúť na ostrý drôt.“
Viac zarážajúci je príklad z opačnej strany Slovenska. Dvaja chlapci ukradli bedničky s ovocím. Prípad priniesli operatívci. Keďže si potrebovali „spraviť čiarky“, že majú objasnenú závažnú trestnú činnosť, namiesto krádeže ich stíhali za vlámanie. Chlapci totiž preliezli asi dvojmetrový plot, čo policajti vyhodnotili ako prekonanie zásadnej prekážky. Pre policajtov bola dôležitejšia štatistika, než to, že život chlapcov bude poznačený vážnym záznamom v registri trestov.
Že to s úspechmi slovenskej polície nie je tak, ako jej predstavitelia prezentujú na tlačovkách, svedčí aj bližší pohľad na štatistiky. Napríklad čo sa týka daňových trestných činov, máme vysokú objasnenosť. Avšak ide o trestné činy nižšej hodnoty, v porovnaní s Českou republikou, kde vidno, že stíhajú „veľké ryby.“
Spoločnosť Surveilligence urobila nedávno porovnanie hospodárskej kriminality v oboch krajinách od roku 2011. Zistila, že pri trestnom čine podvodu je na Slovensku miera objasnenosti nižšia až o dve pätiny v porovnaní s Českou republikou. Pri úpadkových trestných činoch nedosahuje v porovnaní s ČR ani polovicu a podobne je to pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Pokiaľ ide o daňové trestné činy, objasnenosť na Slovensku síce prudko narástla, ale priemerná škoda je oproti ČR len pätinová.
Slabé výsledky pripisujú policajti aj zle fungujúcemu Úradu kriminálnej polície. Mal by to byť akýsi mozog na prezídiu, ktorý má na starosti vyšetrovanie z hľadiska metodiky, vyhodnocuje informácie, analýzy a posudzuje štatistiky. Mal by upozorňovať na nové formy páchania podvodov a sprostredkúvať nové poznatky z oblasti kriminalistiky. To sa však podľa mnohých oslovených policajtoch nedeje.
Inšpekcia nejde po veľkej korupcii
Ako je v policajnom zbore rozšírená korupcia? Na to sa podľa mnohých ťažko odpovedá. Policajtov vyšetruje spomínaná inšpekcia na ministerstve vnútra. Bez ohľadu na aktuálne personálne obsadenie, je závislá na politickom obsadení v rezorte. „Radových policajtov nikdy nebol problém odstíhať. Ak niekto na doprave berie pár desiatok eur ako úplatky a nemá krytie, inšpekcia nemá problém, potrebuje výsledky. Ale za súčasného nastavenia si neviem predstaviť, že by mala inšpekcia odstíhať veľkú korupciu,“ myslí si jeden z bývalých vysokopostavených vyšetrovateľov NAKA. Podľa neho by mala byť inšpekcia nezávislý orgán a mal by ho riadiť človek, ktorého funkčné obdobie presiahne jeden volebný cyklus. Súčasne by na inšpekcii mali pracovať aj ľudia s vyšetrovateľskou praxou, ktorí môžu posúdiť prehrešky policajtov objektívnejšie, než úradníci od stola.
Podobne reagujú aj policajti z východu. Keď tam bol TREND, žili aktuálnym prípadom odhalenia korupcie v ich radoch. Obvinených bolo naraz niekoľko policajtov za to, že pri skúškach na získanie špeciálnej kartičky potrebnej na riadenie služobného auta, slangovo nazývanej kupón, dali skúšajúcemu fľašu pálenky a ten im za to poradil v teste. Ich kolegovia sa z toho smejú .„Ale keď som nahlásil korupciu nadriadeného, tak z toho nebolo nič. Ešte sa to okamžite dozvedel a vozil sa po mne,“ dodáva jeden z nich.
Je pre nich nepredstaviteľné, že by inšpekcia siahla napríklad na prezidenta alebo viceprezidentov policajného zboru. Hoci sa v polícii traduje, že medzi súčasným šéfom inšpekcie Milanom Lučanským a T. Gašparom je nevraživosť.
Únava na NAKA
Mnoho skvelých odborníkov odišlo aj z NAKA – elitnej agentúry. Medzi nimi aj Vladimír Priesol, ktorý okrem iného pracoval na DPH podvodoch. Politické tlaky nie sú jediným dôvodom odchodov tých najlepších. Ďalšími sú nedostatočné ocenenie a zázemie, a frustrácia z neriešenia veľkých káuz. „Na okrese som mal 15 spisov, ktoré mali spolu sto strán. Keď som prišiel na ÚBOK (predchodca NAKA), otvorili mi tri veľké skrine plné dokumentov a to bol jeden vyšetrovací spis,“ porovnáva náročnosť práce.
Reformu by si podľa neho zaslúžil aj trestný poriadok, pretože celé trestné konanie je veľmi zložité. Mnohé úkony musí vyšetrovateľ opakovať, vypočuje sto svedkov v prípravnom konaní a po vznesení obvinenia znova. Aj preto sa na Slovensku súdy s mafiánmi ťahajú niekoľko rokov.
Iný policajt z NAKA opisuje práve tlaky, akým musia niektorí čeliť. Takým bol napríklad prípad asistenta poslanca SaS, bankového úradníka Filipa Rybaniča, ktorý je obžalovaný z vyzradenia bankového tajomstva. Pozrel sa totiž na účty exministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka, ktorým prišli peniaze firmy založenej podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Trestná vec F. Rybaniča nepatrila do pôsobnosti NAKA, tá totiž rieši prípad nad určitú finančnú hranicu. Má však takzvanú výberovú právomoc, čiže si k sebe môže stiahnuť aj iné veci. Na základe toho dali finančným vyšetrovateľom NAKA „riešiť“ F. Rybaniča a robili to neštandardne, keďže na prvom výsluchu nebol prítomný ani jeho advokát.
Ako to bolo za iných ministrov
Podplukovník Peter Irša strávil v polícii 22 rokov, okrem iného riešil DPH podvody okolo Záreckého skupiny na západnom Slovensku. Spomína si na viacerých ministrov. „Zásadná zmena sa udiala za ministra Vladimíra Palka, vtedy sa prestalo piť. Na pracovisku sa dávalo fúkať a za alkohol vyhadzovali,“ vraví. Nezávislosť pociťovali vyšetrovatelia podľa neho počas ďalšieho ministra za KDH, vtedy policajtov vedenie povzbudzovalo k odhaľovaniu korupcie.
Politický vplyv necítil nikdy. Raz sa mu stalo, že zaznamenal politicky citlivú výpoveď: účtovníčka Miroslava Čížiková zo Záreckého kauzy mala vypovedať, ako jej podvodník s DPH povedal, aby bola pokojná, lebo celá záležitosť má najvyššie politické krytie a siaha až ku R. Kaliňákovi. Jej výpoveď posunul vyššie, no nevie, čo sa s ňou ďalej dialo.
Bývalý vyšetrovateľ z NAKA východ Pavol Milan, ktorý je momentálne asistentom podpredsedníčky SaS Lucie Nicholsonovej, si myslí, že medzi policajtmi funguje autocenzúra. Netrúfnu si vyšetrovať veľké prípady, v ktorých sú politicky exponované mená.
On sám pôsobil pre kolegov ako odstrašujúci príklad. Začal vyšetrovať rozsiahly podvod s DPH, do ktorého boli namočené politické špičky Smer-u a prinútili ho odísť do civilu. „Čo som tým dosiahol? Absolútne nič. Každý sa pozerá na to pragmaticky, pud sebazáchovy funguje. Najmä u tých, čo majú veľa rokov do výsluhového dôchodku. Koľko je ľudí, čo pôjdu proti nadriadeným? Tak desať percent,“ odhaduje. Hoci radí opozičnej poslankyni, nie je celkom presvedčený, že by politici nabrali odvahu zmeniť tieto pomery. Mocným totiž vyhovujú.
Ako ďalej?
Existuje v Policajnom zbore nariadenie o kariérnom raste? Ak áno, prečo sa nedodržiava pri najvyšších funkciách? Je zabezpečované nezávislé prideľovanie spisov? Aké mechanizmy polícia používa, aby sa zabránilo účelovému prideľovaniu spisov a konfliktu záujmov? Je NAKATOK dostatočne zabezpečený pred únikom informácií? Máte informácie o tom, ako sa manipuluje s policajnými štatistikami? Ak áno, aké opatrenia sú proti tomuto javu prijímané? Tieto a pár ďalších otázok zaslal TREND policajnému prezidentovi T. Gašparovi. Odpoveď neprišla. Ešte predtým ho Nadácia Zastavme korupciu požiadala o stretnutie s cieľom získať jeho reakciu na vyššie uvedené skutočnosti. “Myslím, že v tejto chvíli je môj názor pre Vás nepodstatný. Vy už aj tak máte pripravené, čo budete chcieť o tom písať. Vidím, že verejný lynč voči mojej osobe pokračuje,” reagoval T. Gašpar.
„Vidím, že verejný lynč voči mojej osobe pokračuje.” Reakcia policajného prezidenta T. Gašpara na žiadosť o stretnutie. Na žiadnu položenú otázku neodpovedal.
Keby bol Policajný zbor SR súkromný podnik, s 25-tisíc príslušníkmi by s veľkým náskokom bol najväčšou slovenskou firmou. Vzhľadom k počtu ľudí, ktorí v nej pracuje a obrovskému významu, ktorý polícia v každom štáte má, je zarážajúce, koľko málo o nej vieme. Táto správa je snahou vniesť viac svetla do jej vnútra, keďže z úst čelných predstaviteľov ministerstva a policajného prezídia počúvame roky to isté: nedôveryhodné štatistické údaje, populistické vyjadrenia o rómskej kriminalite a alibistické reči o nedostatku dôkazov páchania korupcie vo vysokej politike. Z našich rozhovorov s malou vzorkou skúsených vyšetrovateľov je pritom zrejmé, že skutočný stav slovenskej polície je značne odlišný od obrazu vykresľovaného vedením rezortu vnútra. Dobrá správa je, že v polícii pracovalo a ešte stále pracuje aj niekoľko čestných profesionálov, ktorí išli do zboru pre ideály a nie kvôli výsluhovému dôchodku. To však neplatí o funkcionároch nad nimi, ktorí sa menia s každými parlamentnými voľbami a v riadení polície neuplatňujú verejný, ale súkromný záujem. Aj preto sa dnes slovenská polícia v skutočnosti oveľa viac podobá na privátnu firmu, než na dôveryhodný a nezávislý štátny orgán. Jej akcionármi sú vládni politici a im blízki oligarchovia. Ak chce Slovensko prežiť ako demokratický štát, musí sa jeho polícia v dobe po R. Kaliňákovi výrazne zmeniť.
Autori:
Zuzana Petková, týždenník TREND
Pavel Sibyla, Nadácia Zastavme korupciu
