Ide o inštitút dobre známy viacerým (európskym) národným právnym úpravám. Pre slovenského zákonodarcu pri koncipovaní novej úpravy bola predlohou rakúska právna úprava (rakúsky zákon o plneniach spoločníkov nahrádzajúcich vlastné imanie alebo „Eigenkapitalersatzgesetz – Bundesgesetz über Eigenkapital ersetzende Gesellschafterleistungen“). V zahraničí bol tento inštitút vytvorený rozsiahlou rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá sa stala prvým impulzom a až túto nasledovalo jeho normatívne zakotvenie. Naopak, na Slovensku takýto vývoj nie je možné zaznamenať. Slovenský zákonodarca inšpirovaný zahraničnou právnou úpravou a pod vplyvom rôznych spoločných udalostí (napr. aj Lex Váhostav) pristúpil k normatívnemu zakotveniu spoločnosti v kríze, preto bude možno zaujímavé sledovať, ako sa predmetný inštitút ujme v slovenskom právnom prostredí a aplikačnej praxi bez toho, aby tomu predchádzala (aspoň nejaká) rozhodovacia činnosť súdov, a či táto bude tiež nadväzovať na inšpirácie zahraničnej rozhodovacej činnosti súdov alebo pôjde vlastnou cestou.
Kedy je spoločnosť v kríze
Kríza v zákonnom význame predstavuje úpadok podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) v znení neskorších predpisov alebo hrozbu úpadku, pričom hrozba úpadku je definovaná priamo v Obchodnom zákonníku.Legálnu definíciu úpadku nájdeme v § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, pričom zákon rozlišuje dve formy úpadku:
- Platobná neschopnosť
- Predĺženie;
Hrozba úpadku je definovaná prostredníctvom pomeru vlastného imania a záväzkov kapitálovej spoločnosti. Pre posúdenie hrozby úpadku je určený pomer vlastného imania a záväzkov menší ako 8 ku 100. Hodnoty vlastného imania a záväzkov vyplývajú z individuálnej účtovnej závierky, pričom, vychádzame z riadku 80 a 101 individuálnej účtovnej závierky.
Vlastné imanie tvoria v zmysle § 6 ods. 4 OBZ vlastné zdroje financovania kapitálovej spoločnosti. Záväzky tvoria dlhodobé a krátkodobé záväzky, dlhodobé krátkodobé rezervy, dlhodobé a bežné bankové úvery a krátkodobé finančné výpomoci, ktoré predstavujú cudzie zdroje financovania získané od tretích osôb vrátane jej spoločníkov. Za problematickú sa považuje skutočnosť, že pri výpočte hrozby úpadku na rozdiel od § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácií nevylučujú na strane záväzkov prostriedky poskytnuté zo strany spoločníkov a spriaznených osôb.Podľa tejto právnej úpravy sa tak do krízy bežne môžu dostať začínajúce obchodné spoločnosti, ktoré sú na začiatku svojej činnosti financované zo strany spoločníkov.
Následky spoločnosti v kríze
Akonáhle sa spoločnosť ocitne v kríze dochádza k dvom podstatným zmenám:
- Vznik osobitných povinností štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze (§ 67b Obchodného zákonníka) (povinnosť štatutárneho orgánu uskutočniť bližšie v zákone bližšie neuvedené kroky za účelom prekonania krízy, a bez lehoty, v akej k týmto krokom má dôjsť a bez priamych sankcií za nesplnenie tejto povinnosti);
- Zmena pravidiel financovania spoločnosti (§ 67c – 67i Obchodného zákonníka);
Vzhľadom na uvedené následky sa môže zdať otázna do istej miery nevyhnutnosť právnej úpravy, ktorou sa zaviedol inštitút krízy spoločnosti. Zdá sa totiž, že ide o akúsi „paralelu“ k právnej úprave odporovateľnosti právnych úkonov, zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu, prípadne režimu spriaznených pohľadávok podľa § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, nakoľko jej podstatou je vlastne to, že v prípade hrozby úpadku záväzky voči spoločníkom nesmú byť uspokojené pred záväzkami voči ostatným veriteľom. Prakticky tak pôjde o doplnenie nového ochranného prostriedku veriteľov, ktorého použiteľnosť a efektivita sa zatiaľ zdá byť viac otázna.
Záver
V zmysle § 67i ods. 1 Obchodného zákonníka je použiteľnosť právneho inštitútu krízy taxatívne vymedzená pre kapitálové spoločnosti, a to spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.
