Slovinsko je najvyspelejšou krajinou bývalého východného bloku, ak neberieme do úvahy východné Nemecko. Je prvou postkomunistickou krajinou, ktorá prijala spoločnú menu EURO a jednou z prvých, ktorá sa ocitla v zoskupení Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. V rebríčku krajín Medzinárodného menového fondu podľa hrubého domáceho produktu na hlavu za rok 2012 sa umiestnilo na 36. mieste so sumou niečo vyše 22 000 dolárov na jedného obyvateľa. Pre porovnanie Slovenská republika leží na 43. mieste s 16 899 dolárov na jedného obyvateľa. V rebríčku Human development index, ktorý predstavuje index životnej úrovne sa Slovinsko nachádza na 21. mieste, o 16 priečok pred Slovenskou republikou.
Verejný dlh Slovinska pre rok 2012 dosiahol úroveň cez 52% HDP. Kým napríklad Nemecko má verejný dlh okolo 80% HDP a vyznačuje sa ako zdravá ekonomika a bezpečný prístav pre investorov, Slovinsko s dlhom o takmer 30% HDP nižším ako Nemecko zápasí s veľkými finančnými problémami a nedôverou investorov v schopnosti splácať svoje dlhy.
Dôvodov prečo Slovinsko možno bude potrebovať pomoc je viacero. Slovinsko sa nachádza už tretí rok v recesii. Predkrízové ekonomické rasty boli ťahané aj dlhovým financovaním investujúcich firiem. Tie si na trhu požičiavali, aby mohli realizovať, okrem iného, aj svoje veľké developerske projekty. Pomer Loan-deposit dosiahol v roku 2008 úroveň 1,6, čo znamená, že slovinské banky na to, aby mohli požičať, si najprv vo veľkom požičali od niekoho iného. Doba pred rokom 2008 však bola na zadlžovanie priaznivá. Pokiaľ ceny nehnuteľností rástli a ekonomika dosahovala vysoké pozitívne čísla, všetci boli spokojní. Nástup krízy v roku 2008 si preto zákonite musel vybrať svoju daň. Ekonomika Slovinska v roku 2009 klesla o 7,9%. Banky prestali požičiavať v takom množstve a za takých podmienok. Veľké developerske projekty nedokázali v takom rozsahu generovať príjem a keďže ceny nehnuteľností už ďalej nerástli, v rukách bánk pri reštrukturalizáciách alebo pri uplatňovaní záložných práv ostali účtovne nadhodnotené budovy s nízkymi trhovými hodnotami a s minimálnymi príjmami. To vyústilo do situácie, že niektorí dlžníci nevedeli splácať svoje dlhy. Ak aj banka siahla na nehnuteľnosť, nedokázala jej predajom pokryť nesplatenú istinu úveru.
Výsledkom však je dnešný stav bankové sektora v Slovinsku. Slovinské banky, podľa niektorých údajov, držia toxické aktíva (zlé úvery) vo výške 20% HDP. Európska komisia rovnako ako aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj preto dôrazne žiadajú od Slovinska, aby ozdravilo svoj bankový sektor tým, že toxické aktíva zo všetkých bánk budú vybraté a prenesené na jednu zlú banku. „Slovinské banky musia urýchliť rekapitalizáciu bánk, tak, aby prebehla do konca júna,“ povedal nedávno J. Damijan, profesor ekonómie z univerzity v Ľubľane.
Ak sa Slovinsku nepodarí rekapitalizovať svoje banky, podľa niektorých odhadov by finančná pomoc Slovinsku mala predstavovať sumu 5 miliárd EUR z ktorých väčšina by bola použitá na záchranu slovinských bánk. Na čele Slovinska je dnes mladá štvorkoalícia, ktorá stojí pred neľahkou úlohou navrátenia dôvery investorov v slovinské dlhopisy.
Nezdravý bankový sektor je spoločným menovateľom viacerých krajín, ktorých postihla veľmi silne dlhová kríza. Slovenská republika v súčasnej dlhovej kríze napriek porovnateľnému verejnému dlhu ako má Slovinsko takéto problémy našťastie nemá, za čo vďačí predovšetkým ozdraveniu bankového sektora ku ktorému na Slovensku došlo na prelome tisícročí.
