Slovenská ekonomika má pred sebou mimoriadne náročné obdobie. Ako na tlačovej konferencii uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, rast HDP sa v tomto roku spomalí pod jedno percento, čo je výrazný pokles oproti pôvodným prognózam na úrovni zhruba troch percent.
„Budúci rok to bude zrejme ešte horšie, rast bude len okolo pol percenta,” dodal Kažimír. Vysvetlil, že slovenské hospodárstvo čelí dvojitej záťaži, a to nepriaznivému globálnemu prostrediu a domácim konsolidačným opatreniam. Geopolitické napätie podľa neho brzdí investície a obchod, zatiaľ čo fiškálna konsolidácia síce zvyšuje dôveru v stabilitu krajiny, no prináša citeľné krátkodobé náklady.
Inflácia sa síce zmierni po odznení vplyvu zvýšenej DPH, no rast cien energií bude podľa NBS držať cenovú hladinu vyššie. Odhady hovoria o inflácii medzi tromi a štyrmi percentami. Reálne mzdy budú podľa NBS stagnovať, v lepšom prípade sa dostanú len mierne do pozitívneho pásma. Slabnúci trh práce už naznačuje, že Slovensko môže prísť o približne 30-tisíc pracovných miest. „Trh práce sa dlho vnímal ako odolný, ale aj ten teraz slabne,” upozornil Kažimír.
Výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth zároveň priblížil detaily vládnej konsolidácie verejných financií. Zatiaľ čo kabinet hovorí o úsporách vo výške 2,7 miliardy eur, centrálna banka ráta s realistickejšou sumou 2,1 miliardy eur.
„Je to stále veľké číslo. Bude to mať zásadný dopad na makroekonomiku,” uviedol Horváth s tým, že fiškálna disciplína je nevyhnutná na stabilizáciu krajiny. Podľa jeho slov je splnenie vládnych cieľov reálne. „Ďalšia konsolidácia je nevyhnutná pre stabilitu v krajine. Ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, deficit verejných financií ostane niekde okolo 4 % HDP,” doplnil Horváth.
Centrálna banka tak vysiela jasný signál. Konsolidácia je nevyhnutná, no jej cena bude vysoká. Slovensko čaká obdobie pomalého rastu, slabnúceho trhu práce a neistoty, ktorá bude do veľkej miery závisieť od vývoja v zahraničí.
