Slovensko sa dlhodobo potýka s problémom fiktívnych živností. Podľa Európskej agentúry práce (ELA) má naša krajina najvyšší podiel fiktívnych živnostníkov v celej Európskej únii. Z celkového počtu samostatne zárobkovo činných osôb tvorí tento typ zamestnávania až 12 percent, čo je alarmujúce číslo. Menej fiktívnych živností majú krajiny ako Cyprus, Česko, Dánsko či Holandsko. Informovali o tom Správy STVR.
Čo sú fiktívne živnosti a prečo vznikajú
Pojem fiktívna živnosť označuje situáciu, keď osoba formálne pracuje ako živnostník, avšak v skutočnosti vykonáva prácu v podmienkach závislej práce. To znamená, že má nadriadeného, fixný pracovný čas a povinnosti porovnateľné so zamestnancom na trvalý pracovný pomer.
Takéto riešenie využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí sa chcú vyhnúť plateniu vysokých odvodov a daní. Podľa odborov a inšpektorátov práce ide o častý jav najmä v stavebníctve, reštauračných službách a priemysle. Daňové a odvodové zaťaženie je pri fiktívnych živnostiach znížené umelo a veľmi výrazne. Preto tento model niektorí zamestnávatelia, ale aj samotní pracovníci, preferujú.
Odbory upozorňujú na riziká
Na prvý pohľad môže mať práca na živnosť výhody – nižšie odvody, väčšia sloboda a flexibilita. Avšak odborári upozorňujú, že ide o krátkozraké riešenie. Fiktívny živnostník totiž nemá žiadne zamestnanecké benefity, ako napríklad platenú dovolenku, príspevok pri PN či nárok na odstupné.
Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR, hovorí:
Takýto pracovník však nepožíva vôbec žiadne benefity, ktoré by vyplývali zo štandardného pracovného pomeru, či sa to týka výmery dovolenky, rôznych potom plnení zo sociálneho poistenia.
Ministerstvo práce pripravuje sprísnenie legislatívy
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR preto chystá zmenu legislatívy, ktorá má zamedziť zneužívaniu živností. Cieľom je obmedziť prípady, keď zamestnávatelia nahrádzajú pracovné zmluvy živnostenskými oprávneniami.
Podľa štátneho tajomníka Mariána Valentoviča sa štát zameria na dve oblasti:
-
Sprísnenie kontrol a pokút pre zamestnávateľov, ktorí fiktívne zamestnávajú,
-
Úprava definície pracovných podmienok tak, aby inšpektorát práce nemusel dokazovať všetky znaky závislej práce.
Riaditeľ inšpektorátu práce v Trenčíne Juraj Hajšo vysvetlil, že jedným z vypustených znakov bude určovanie pracovného času. To znamená, že aj bez tohto znaku bude možné preukázať, že ide o závislú prácu, nie o samostatnú činnosť.
Európske krajiny zdieľajú skúsenosti
Problém fiktívnych živností sa netýka len Slovenska. V celej Európe sa krajiny stretávajú s podobnými praktikami, pričom riešenia hľadajú spoločne na pôde Európskej agentúry práce.
Španielska inšpektorka práce Laura Hernando Ballesteros uviedla, že samotné pokuty často nepostačujú:
„Pokuty až tak nefungujú. Najefektívnejším opatrením je informačná kampaň, ktorá ľuďom objasní dôsledky ich rozhodnutia.”
Rovnako aj Česko vidí cestu v zdieľaní údajov medzi úradmi. Podľa generálneho inšpektora českého úradu práce Martin Melecký je zákonom podporovaná výmena informácií medzi finančnou správou, inšpektorátmi práce a ďalšími inštitúciami ´kľúčom k odhaleniu fiktívnych živností.
Slovensko sa inšpiruje podobným modelom a plánuje lepšiu spoluprácu medzi úradmi. Okrem toho očakáva, že zníženie počtu fiktívnych živnostníkov prinesie do štátneho rozpočtu milióny eur ročne.
Zaujímavé je, že Slovensko má vysoký počet živnostníkov pracujúcich v zahraničí. Takmer polovica vyslaných pracovníkov do iných členských štátov EÚ sú samostatne zárobkovo činné osoby. Európsky priemer je pritom len päť percent.
Tento jav podľa odborníkov naznačuje, že časť slovenských živnostníkov môže fungovať v šedej zóne a využívať rozdiely v právnych systémoch jednotlivých krajín. Preto Európski inšpektori práce spolupracujú aj naprieč hranicami, aby zamedzili nelegálnym formám zamestnávania.
Férový pracovný trh
Sprísnenie legislatívy a zefektívnenie kontrol má zabezpečiť, aby sa na Slovensku znížil počet fiktívnych živností a zlepšila sa ochrana práv zamestnancov. Odbory, zamestnávatelia aj štát sa zhodujú, že dôležitá je rovnováha medzi flexibilitou trhu práce a právnou istotou pracovníkov.
Ak sa pripravované opatrenia podarí implementovať, Slovensko môže postupne znížiť počet fiktívnych živnostníkov a priblížiť sa k európskemu štandardu. Takýto krok by znamenal nielen vyššie príjmy pre štát, ale aj spravodlivejšie pracovné podmienky pre tisíce ľudí.
