Slovensko je najdrahšou krajinou V4: Vysoké dane a odvody ohrozujú investície aj pracovné miesta

Slovensko stráca kvôli nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu svoju konkurencieschopnosť. Krajina môže prísť o investície aj pracovné miesta.

TASR 10. 02. 2025 2 min.
    Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Zdroj: shutterstock.com/Hybrid Gfx Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Zdroj: shutterstock.com/Hybrid Gfx Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Zdroj: shutterstock.com/Hybrid Gfx

    Slovensko sa v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska stalo najdrahšou krajinou na výrobu a zamestnávanie. Vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú podmienky, v ktorých je náročné udržať si investície či získať nové. Ak sa to nezmení, budeme čeliť stagnácii trhu práce a strate investičnej aktivity. Informoval o tom v pondelok Marcel Valocka z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).  

    Slovensko je nevýhodnejšie ako susedné krajiny

    „Krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie. Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %), ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií, zvýšilo stropy pre sociálne odvody a navýšilo fixné náklady firiem. Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov,“ uviedla asociácia.  

    Hrozí podľa nej, že do krajiny prestanú prichádzať nové projekty a dobre platené pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou sa otvárať nebudú. V porovnaní s Českom je dnes totiž zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, zatiaľ čo samotný zamestnanec zarobí v čistom o osem percent menej.

    „Stagnácia nových investícií však postupne povedie aj k úbytku existujúcich pracovných miest,“ upozornila APZD. Taktiež poukázala na to, že konsolidácia priniesla výlučne zvyšovanie daňového zaťaženia (96 % opatrení), pričom šetreniu v štátnej správe pripadli len štyri percentá. Štrukturálne výdavky podľa APZD stúpli z 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2022 na 3,3 % v roku 2023. V roku 2024 sa odhadujú na 5,2 %. 

    V praxi to podľa asociácie znamená menej pracovných príležitostí a pomalší rast miezd. „Nedostatok zdrojov na financovanie základných funkcií štátu môže priniesť škrty v sociálnych opatreniach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Na konci dňa na to doplatí každý - nielen firmy, ale všetci zamestnanci a ich rodiny. Neexistuje bohatá krajina, ktorú by tvorili chudobní ľudia,“ uzavrela APZD.