Aktuálne vydanie Justice Scoreboard je v poradí deviatym vydaním porovnania justície, ktoré okrem aktualizácie údajov z minulých rokov obsahuje aj nové aspekty týkajúce sa digitalizácie súdnictva, nezávislosti sudcov najvyšších súdov, nezávislosti advokátov a samostatnosti prokurátorov. Vo všeobecnosti sú závery porovnania týkajúce sa väčšiny členských štátov pozitívne vo vzťahu k napredovaniu efektívnosti súdnych systémov. Rovnako je väčšina krajín schopná využívať digitálne zdroje súdmi a prokuratúrou, čo možno považovať za pozitívne napredovanie v oblasti digitalizácie súdnictva.
Závery vo vzťahu k Slovenskej republike
Slovensko si tak, ako aj po minulé roky, udržalo v rámci Európskej únie prvé miesto v pomere rozhodnutých vecí k nápadu nových vecí, tzv. clearance rate. Uvedené sa týka obchodnej a občianskej agendy. Percentuálny pomer sa síce znížil zo 130 % na 110 %, ale počet nerozhodnutých vecí oproti predošlým obdobiam je nižší. V správnych veciach sa počet nerozhodnutých vecí oproti minulým rokom zvýšil.
Slovensko v rámci ostatných krajín únie obsadilo 12. miesto v počte sudcov na počet obyvateľov. V počte zastúpenia žien na najvyšších súdoch má Slovensko siedme miesto, čo je porovnateľné s Maďarskom (najväčšie zastúpenie žien má Rumunsko, najmenšie Česká republika).
V oblasti digitalizácie súdnictva sa Slovensko ocitlo v skupine piatich štátov spolu s Českom, Estónsko, Holandskom a Švédskom s najvyšším počtom bodov z dôvodu využívania rôznych digitálnych aspektov v konaniach občianskych, obchodných, správnych a aj trestných. Veľký rozdiel je možné badať pri porovnaní digitalizácie súdov a prokuratúry, nakoľko prokuratúra sa v tejto oblasti nachádza až na 18. mieste. Digitalizácia slovenského súdnictva je v hodnotení podobná Estónsku, ktoré sa umiestnilo na prvej priečke. Plný počet bodov dosiahlo Slovensko v oblasti nástrojov digitálnej komunikácie využívaných súdmi. Pri hodnotení využívania takýchto nástrojov prokuratúrou obsadilo Slovensko 15. miesto, čo je hodnotovo porovnateľný údaj s Talianskom.
Z hľadiska využívania digitalizácie pri podávaní návrhov a sledovaní priebehu konania v občianskych a obchodných veciach sa Slovensko umiestnilo na 4. mieste, v oblasti trestných konaní až na 8. mieste. Pozitívnym výsledkom bolo dosiahnutie maximálneho počtu bodov v prístupe verejnosti k vydaným rozsudkom online formou.
Dôvera v justíciu
Vnímanie nezávislosti súdnictva SR verejnosťou bolo naštrbené viacerými kauzami posledného obdobia, v ktorých figurovali aj osoby sudcov. Dôvera v justíciu je na Slovensku na nízkej úrovni, o čom svedčia aj výsledky prieskumu Európskej komisie – Slovensko sa podľa hodnotenia obyvateľov umiestnilo na predposlednom mieste z hľadiska dôvery v justíciu (posledným v rebríčku bolo Chorvátsko). Celkovo tak medzi najmenej nezávislé justície patri Chorvátsko, Slovensko a Poľsko, v týchto prípadoch väčšina respondentov uviedla, že nezávislosť justície vníma zle, resp. veľmi zle. Vyplývajúc z prieskumu možno konštatovať, že menej ako 30 % Slovákov si myslí, že stav súdnictva je dobrý, resp. veľmi dobrý.
Dôvodmi, prečo slovenskí obyvatelia vnímajú justíciu negatívne a nedôverujú jej, sú najmä:
vnímaný tlak na justičné orgány a zásah do ich činnosti zo strany vlády a politikov,
ovplyvňovanie zo strany ekonomických a iných špecifických záujmov.
Pre porovnanie, najviac dôvery vyjadrili justícii vo svojej krajine obyvatelia Rakúska, Fínska a Nemecka.
Prvýkrát sa v prieskume hodnotila aj nezávislosť advokátov, v tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo na 14. mieste za dosiahnutia 8 bodov z 9.
