Takýmto skrátením sa zaoberal Súdny dvor v prípade pána Ogňanova, bulharského štátneho príslušníka. Pán Ogňanov bol v Dánsku odsúdený na trest odňatia slobody z dôvodu lúpeže s priťažujúcimi okolnosťami a vraždy. Odsúdený dostal trest vo výmere 15 rokov, ktorý si začal odpykávať vo väzení v Dánsku. Počas výkonu trestu v Dánsku odsúdený pracoval po dobu dlhšiu ako jeden a pol roka.
Podľa Bulharského práva, by tomuto jej občanovi malo prislúchať právo na skrátenie doby trestu, podľa ich vnútroštátnej zákonnej regulácie, pričom platí, že dva odpracované dni sa započítavajú ako 3 dni odňatia slobody. Dánske orgány však na účely odovzdania odsúdeného do Bulharska poukázali na to, že ich právny systém neumožňuje skrátenie trestu odňatia slobody na základe odpracovaných dní.
Bulharský súd sa teda pýtal Súdneho dvora, či právo Únie povoľuje takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá umožňuje skrátenie dĺžky trestu podľa odpracovaných dní v inom členskom štáte, pričom tento členský štát takéto skrátenie nepovoľuje.
Súdny dvor rozhodol, že časť trestu vykonaná v členskom štáte sa posudzuje výlučne podľa práva daného členského štátu (v tomto prípade podľa dánskeho) a v prípade odovzdania väzňa na výkon trestu do iného členského štátu (v tomto prípade Bulharsko) sa bude podľa práva tohto členského štátu regulovať len zvyšná časť výkonu trestu.
Ako to Súdny dvor odôvodnil?
V rozsudku sa Súdny dvor považuje za neprípustné, aby členský štát nahrádzal svojimi právnymi pravidlami (vo veci skrátenia trestu) právnu úpravu v inom členskom štáte, dokonca retroaktívnym spôsobom. Ak by tak bulharské orgány urobili, vážne by tým narušili viacero cieľov práva Únie, no najmä zásadu vzájomného uznávania, čo by spôsobilo okrem iného ohrozenie vzájomnej dôvery členských štátov v ich vnútroštátne zákony.
