Súdu prvej inštancie bol doručený návrh navrhovateľa – Centra právnej pomoci na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony F. D. s odôvodnením, že zo strany F. D. ako klienta navrhovateľa dochádzalo k dlhodobému, neprestajnému a masívnemu zaťažovaniu zamestnancov navrhovateľa, advokátov, súdov a iných inštitúcií jeho podávaním rozsiahlych písomných podaní. V prípade subjektívnej nespokojnosti menovaný adresoval navrhovateľovi hanlivé a nezmyselné podania písané rukou. F. D. trpí neovládateľným nutkaním prejavovať sa nespokojne a jeho konaním dochádza k zbytočnej administratívnej záťaži navrhovateľa, nehospodárnemu nakladaniu s jeho finančnými prostriedkami a časovej vyťaženosti zamestnancov navrhovateľa. Navrhovateľ v petite svojho návrhu žiadal, aby súd obmedzil F. D. spôsobilosť na právne úkony v rozsahu podávania žiadostí, podnetov, návrhov, žalôb, sťažností a iných podaní na súdy, orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ chce obmedziť spôsobilosť na právne úkony v rozsahu obmedzenia procesnej spôsobilosti F. D. (spôsobilosť samostatne konať pred súdom, štátnymi orgánmi a inými inštitúciami), súd prvého stupňa mal za to, že ide o zjavne nedôvodný návrh a z hľadiska procesnej ekonómie nie je dôvodné vykonávanie ďalších dôkazov, preto s poukazom na § 247 ods. 1 Civilný mimosporový poriadok (CMP) konanie zastavil. Zdôraznil, že riešením situácie ohľadom neprimeraného konania F. D. vo vzťahu k navrhovateľovi nemôže byť zásah do osobnostných práv F. D. jeho obmedzením v spôsobilosti samostatne konať pred súdmi, štátnymi a neštátnymi inštitúciami – teda v procesnej spôsobilosti.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie s tým, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti na právne úkony na základe znaleckého posudku a ďalších výsledkov konania a nie podľa obsahu návrhu na začatie konania, pretože v tomto konaní (ktoré je možné začať aj bez návrhu) nie sú viazané návrhom na začatie konania. Poznamenal, že súd nemôže svojvoľne posúdiť psychický stav osoby bez príslušného znaleckého dokazovania.
Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda ak fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Odvolací súd zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu, ako je to nevyhnutne potrebné. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby a jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné uskutočňovať žiadne alebo niektoré právne úkony, je súd povinný dôsledne skúmať okolnosti na strane osoby, ktorá má byť obmedzovaná. Súd je rovnako povinný skúmať aj skutočnosti, ktoré v prípade, ak ide o konanie na návrh, majú takéto rozhodnutie odôvodňovať. Je potrebné mať pritom na zreteli, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť a nie poškodzovať alebo ohrozovať záujmy občana.
Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vždy potrebné brať do úvahy základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani dôvodom zotrvanie určeného obmedzenia v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe, ktorej spôsobilosť je obmedzená. Vždy je potrebné skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide. Odvolací súd poukázal aj na záver Ústavného súdu SR, podľa ktorého sa obmedzením ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52 z 28. novembra 2012).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd ako jednoznačne správny označil záver súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu Centra právnej pomoci z dôvodu, že využívanie práva F. D. je neprimeraným zásahom do práv jednotlivca. Svoje závery súd prvej inštancie podporil poukazom na Stanovisko Najvyššieho súdu ČR č. Cpj 301/77 z 23. mája 1979, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 421/04, rozsudok Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 7Co/538/97 ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci X.-T. proti Srbsku (sp. zn. 36500/05 z 13. októbra 2009). Podľa odvolacieho súdu ide o obdobný prípad predmetnej veci, kedy sa navrhovateľ snaží vymaniť spod povinnosti poskytovať opakovane právnu pomoc F. D. v konaní pred súdmi a inými štátnymi inštitúciami, majúc pritom za to, že ide o šikanózne podania a bezdôvodné návrhy. Aj napriek nespornej skutočnosti, že F. D. opakovane podáva návrhy, sťažnosti, žaloby a iné podania, a to za asistencie Centra právnej pomoci, pričom z väčšej časti sú posúdené ako nedôvodné, nemožno dospieť k záveru, že ide o dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť v prospech navrhovateľa v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v rozsahu podávania žiadostí, podnetov, návrhov, žalôb, sťažností a iných podaní na súdy, orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy.
Vyhovením návrhu navrhovateľa by prišlo k obmedzeniu práva F. D. na prístup k súdu, čo je v demokratickom a právnom štáte absolútne neprípustné. Ide o právo garantované nielen na vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej úrovni a zásah, ktorým by sa zasiahlo do práva na súdnu ochranu, by bol neprimeraný a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Obmedzenie práva na prístup k úradom a súdom len z dôvodov, že ide o človeka, ktorý svojimi podaniami zahlcuje úrady alebo súdy, je potrebné považovať vždy za nezákonné.
Odvolací súd poznamenal, že súdy majú k dispozícii právne inštitúty, akými je možné sa vysporiadať so šikanóznymi podaniami F. D., a to tak v občianskom súdnom konaní[1] a aj v správnom súdnom konaní[2]. Skutočnosť, že súdy, iné štátne orgány a orgány verejnej správy sa cítia byť zaťažované nadmerným počtom či už dôvodných alebo nedôvodných podaní nie je dôvodom na tak závažný zásah do subjektivity jednotlivca formou obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Práve naopak, je potrebné mať na zreteli aj možnosti, ktoré sú týmto inštitúciám dané právnym poriadkom.
Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu správne vysporiadal aj s argumentom navrhovateľa ohľadne potreby vyhotovovania znaleckého posudku na posúdenie duševnej poruchy F. D. Keďže návrh navrhovateľa je absolútne neprípustný a bol by v rozpore so základnými právami a slobodami jednotlivca, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, bolo by nadbytočné ustanovovať v konaní znalca na posúdenie existencie duševnej poruchy F. D.
Vzhľadom na uvedené nemožno dospieť k inému záveru ako ku konštatovaniu neexistencie dôvodu na vyhovenie návrhu a k správnosti zastavenia konania s poukazom na § 247 ods. 1 CMP. Odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Zdroj: uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/34/2020 zo dňa 30.10.2020