Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo Okresným súdom v Litoměřicích (Okresný súd) rozvedené. Následne Okresný súd svojím rozsudkom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného bytovú jednotku a s ňou spojený spoluvlastnícky podiel k budove a pozemku, na ktorom budova stojí. Do výlučného vlastníctva žalovaného Okresný súd taktiež prikázal nedoplatok zo zmluvy o hypotekárnom úvere v celkovej výške 900.071,87 Kč s príslušenstvom, vrátane budúcich úrokov. Žalovanému taktiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni vyporiadací podiel vo výške 175.963,36 Kč.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa so žalovaným počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bytovú jednotku s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi. Uzatvorili taktiež zmluvu o hypotekárnom úvere. Hypotekárny úver, resp. časť takto získaných finančných prostriedkov bola následne použitá na zaplatenie kúpnej ceny bytovej jednotky. V prospech banky ako poskytovateľa hypotekárneho úveru bolo taktiež zriadené záložné právo na zabezpečenie jej pohľadávky voči žalobkyni a žalovanému. Záložné právo však bolo zriadené na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
Okresný súd taktiež uviedol, že žalobkyni patrí polovica čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ide o sumu vo výške 24.964,65 Kč. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v čase, keď so žalovaným už neviedla spoločnú domácnosť, pokračovala v splácaní hypotekárneho úveru a uhradila sumu vo výške 190.999,30 Kč, patrí jej suma vo výške 215.963,36 Kč. Nakoľko jej však už bolo uhradených 40.000,00 Kč, zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 175.963,36 Kč v prospech žalobkyne.
Žalobkyňa sa voči rozhodnutiu Okresného súdu odvolala. O jej odvolaní rozhodoval Krajský súd v Ústí nad Labem (Krajský súd). Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu v časti zmenil, a to tak že žalovanému prikázal z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostatok nesplateného hypotekárneho úveru a uložil mu povinnosť uhradiť žalobkyni vyporiadací podiel vo výške 293.389,00 Kč.
Krajský súd mal za to, že hrubý podiel žalobkyne a žalovaného na bezpodielovom spoluvlastníctve predstavuje sumu vo výške 296.874,28 Kč. K tejto sume následne pripočítal to, čo z výlučného vlastníctva uhradila žalobkyňa (splátky hypotekárneho úveru, úroky a poistenie) a uviedol, že suma vo výške 653.126,00 Kč predstavuje podiel žalobkyne na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Od tejto sumy odpočítal polovicu zostatku dlhu z hypotekárneho úveru a z toho dôvodu následne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 293.389,00 Kč.
Žalobkyňa sa však s rozhodnutím Krajského súdu nestotožnila a napadla ho dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedla, že so závermi o prikázaní dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o hypotekárnom úvere žalovanému nesúhlasí. Je totiž nutné zohľadniť to, že na zabezpečenie dlhu bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Žalovaný podľa jej názoru nepreukázal, že bude schopný dlh splniť. Existuje obava, že ak žalovaný dlh v budúcnosti nebude plniť, veriteľ sa bude môcť uspokojiť speňažením zálohu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Argumentovala tým, že vyporiadanie spoločného dlhu v rámci konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má účinky len medzi manželmi a žalovaný neprejavil ochotu dlh prevziať.
Žalovaný práve naopak s rozhodnutím Krajského súdu súhlasil a uviedol, že bude schopný dlh splácať a uhradiť žalobkyni aj jej vyporiadací podiel.
Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) považoval dovolanie žalobkyne za prípustné, nakoľko závisí na vyriešení otázky spôsobu vyporiadania dlhu tvoriaceho súčasť bezpodielového vlastníctva manželov.
Uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvoria nielen aktíva, ale aj pasíva. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade dlhov, ktoré tvoria súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je súdnym rozhodnutím stanovený podiel každého z manželov na spoločných dlhoch, avšak len vo vzťahu medzi manželmi. Veriteľ sa môže domáhať uspokojenia z majetku oboch manželov.
Občiansky zákonník však konkrétne neupravuje spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podporne však podľa Najvyššieho súdu možno použiť úpravu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Spoločný dlh manželov teda môže byť v rámci vyporiadania prikázaný obom manželom rovným dielom alebo vo výnimočných prípadoch iba jednému z nich. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v prípade, ak v rámci vyporiadania dôjde k prikázaniu spoločného dlhu len jednému z manželov, pre druhého manžela to automaticky neznamená že sa zbavil dlhu. To znamená, že obaja manželia sú naďalej povinní dlh veriteľovi uhrádzať. Veriteľ nie je povinný rešpektovať obsah súdneho rozhodnutia a môže požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z manželov.
Z vyššie uvedených dôvodov by preto súdy mali vyporiadavať spoločné dlhy ich prikázaním obom manželom. Aj napriek tomu vo výnimočných prípadoch daných okolnosťami konkrétneho prípadu môže byť spoločný dlh prikázaný len jednému z manželov. V tom prípade by s tým však mal súhlasiť ten manžel, ktorému má byť dlh prikázaný a okolnosti, pre ktoré tak súd rozhodol, musia byť riadne odôvodnené.
Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že za výnimočný prípad môže byť považovaná situácia, kedy spoločný dlh vznikol v súvislosti s obstaraním veci, ktorá je predmetom vyporiadania medzi manželmi. Ak je teda dlh v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázaný iba jednému z manželov, nie je na mieste, aby bola pri určení výšky vyporiadacieho podielu stanovená zároveň povinnosť druhého manžela zaplatiť manželovi, ktorému súd dlh prikázal polovicu istiny dlhu s príslušenstvom. Je tomu tak preto, že pri prikázaní spoločného dlhu jednému z manželov nevzniká tomuto manželovi kompenzačná pohľadávka voči druhému manželovi vo výške jednej polovice dlhu.
Ak teda súd prikáže celý spoločný dlh len jednému z manželov, dochádza k tomu, že manželia nebudú disponovať rovnako veľkými podielmi pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V prejednávanej veci sa preto Najvyšší súd s úvahami Krajského súdu nestotožnil. Prikázanie dlhu iba jednému z manželov tak, ako rozhodol Krajský súd, považoval Najvyšší súd za neprimerané. Podľa Najvyššieho súdu totiž bolo potrebné zohľadniť to, že dlh vznikol na základe zmluvy o hypotekárnom úvere a je zabezpečený záložným právom zriadením na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Veriteľ by sa teda mohol domáhať uspokojenia zo zálohu v prípade, ak by žalovaný, ktorému dlh Krajský súd prikázal, dobrovoľne neplnil. Tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že nie je vhodné, aby spoločný dlh bol prikázaný len jednému z manželov. Najvyšší súd dodáva, že v prejednávanom prípade nezistil existenciu výnimočných okolností, ktoré by tento postup odôvodňovali.
Z dôvodov vyššie uvedených preto podľa názoru Najvyššieho súdu rozhodnutie Krajského súdu o prikázaní spoločného dlhu žalovanému spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie Krajského súdu a zároveň aj rozhodnutie Okresného súdu a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2021, sp. zn.: 22 Cdo 753/2020
