Ako k činu došlo
Kontroverzná policajná razia sa uskutočnila dňa 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou, kde prebiehala oficiálne neohlásená akcia Čistota okolo nás. Podľa svedkov akciu prišla skontrolovať mestská polícia, ktorá obyvateľov upozornila na zvýšenú hlučnosť. O niekoľko hodín neskôr ju vystriedal príchod vyše 60 príslušníkov štátnej polície, ktorý na mieste vykonali raziu.
Podozrenie na neprimerané použitie sily voči rómskym občanom
Pri policajnom zásahu v osade Budulovská nebol vyhotovený žiadny videozáznam, vychádza sa teda zo svedectiev zúčastnených. Policajti mali obyvateľov napádať obuškami v oblasti hlavy a zvyšku tela a ničiť ich súkromný majetok. Týmto neprimeraným konaním mala byť občanom spôsobená finančná ujma a zranenia, ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie. Tieto tvrdenia boli podložené fotodokumentáciou zhotovenou po útoku. Niekoľko Rómov bolo zadržaných a odvedených na policajné oddelenie, kde malo násilie pokračovať.
Právne kroky
Prvý právny krok bol podstúpený v júli 2013, a to podanie trestného oznámenia na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, poškodeným Róbertom Rybárom. Poškodený žiadal o prešetrenie zásahu polície a konkrétnemu zásahu voči jeho osobe. Uznesením však bolo trestné oznámenie o dva mesiace zamietnuté ako nedôvodné.
Prípad však upútal pozornosť neziskovej organizácie ETP Slovensko, ktorá upovedomila o prípade ombudsmanku. Prešetrenie dokázalo viacero porušení základných ľudských práv a slobôd, ktoré boli ďalej prezentované Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe všetkých informácií, ktoré prinieslo vyšetrovanie, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dala pokyn na začatie trestného stíhania. Trestné stíhanie bolo začaté vyšetrovateľom sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra v januári 2014. Po dlhom dokazovaní a zisťovaní skutkového stavu nakoniec vyšetrovateľ konanie zastavil uzneseniami z novembra 2015 a marca 2016. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, ktoré poškodení využili. Krajská prokuratúra v Prešove sťažnosť takisto zamietla ako nedôvodnú. Poškodení sa tak obrátili na poslednú inštanciu slovenského súdnictva, na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 464/2017-52, opiera o nesúlad výpovedí svedkov a o absenciu procesných chýb, a preto sťažnosť odmieta.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)
Po neúspechu v slovenskom súdnictve sa sťažovatelia obrátili na ESĽP. V prípade R.R. a R.D vs. Slovenská republika, namietali porušenie viacerých článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to čl. 3 Zákaz mučenia, čl. 13 Právo na účinný právny prostriedok a čl. 14 Zákaz diskriminácie. Pojednávalo sa o neprimeranom použití sily počas zásahu, prevozu a následne aj na obvodnom oddelení. Z daných obvinení ESĽP uznal len existenciu neprimeraného násilia pri zásahu. Znalecký posudok potvrdil existenciu zranení, ktoré boli spôsobené tupými predmetmi, ako napríklad obuškami. Ich použitie však v správe zo zásahu zaznamenané nebolo. Nasledovalo vyšetrovanie, ktoré malo za úlohu zistiť či správanie sťažovateľov vyžadovalo použitie donucovacích prostriedkov v danej intenzite. Súd teda konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru, avšak odmietol tvrdenia sťažovateľov o brutálnom bití, čomu nezodpovedal rozsah ich zranení. Rovnako bolo potvrdené aj porušenie čl. 14, kde súd kritizoval nedostatočnú pozornosť slovenských orgánov na rasový motív činu. O porušení čl. 13 sa nepojednávalo. Európsky súd pre ľudské práva priznal sťažovateľom finančné odškodnenie každému vo výške 20 000 EUR.
Stanovisko Slovenska
Ministerstvo vnútra SR vydalo stanovisko, že rozhodnutie ESĽP v plnej miere akceptuje. Prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová však poukázala aj na možné riešenia ako do budúcnosti podobným situáciám predchádzať. Vyjadrila potrebu nezávislej policajnej inšpekcie, ktorá by prešetrovala podozrenia na nezákonné správanie a zvýšila tak dôveru občanov v policajný zbor. Rovnako sa otvorila téma používania odevných kamier, ktoré by v podobných prípadoch chránili nie len obyvateľov, ale aj samotných príslušníkov polície.
