V znení ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „exekučný poriadok“) exekúcii nepodlieha nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu, príjmy štátneho rozpočtu, cenné papiere vo vlastníctve štátu, prostriedky na krytie štátneho dlhu a iný majetok štátu o ktorom tak ustanoví zákon.
Znenie predmetného ustanovenia po novom
Po schválení poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení exekučný poriadok by do vyššie uvedeného ustanovenia malo pribudnúť písm. f) podľa ktorého exekúcii nebude podliehať ani majetková účasť územnej samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci predmetu činnosti alebo predmetu podnikania nakladajú s vecami, ktoré sú podľa Ústavy SR sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Uvedená úprava by sa mala týkať hlavne strategických podnikov územnej samosprávy zaoberajúcich sa vodou. Ak by došlo k exekúcii majetkových účastí v týchto, s najväčšou pravdepodobnosťou by stúpla ceny vody, čo by malo nepraznivé následky pre hospodárenie obyvateľov.
Potreba zakotvenia predmetného znenia do Exekučného poriadku
Poslanec Národnej rady SR v dôvodnej správe k zákonu uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade so závermi obsiahnutými v náleze Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 111/2011-61 zo dňa 04.07.2012. Tento nález mal značne ovplyvniť a zmeniť podstatné otázky týkajúce sa exekučnej imunity. V predmetnom náleze Ústavný súd v prvom rade skúmal koncepciu exekučnej imunity majetku štátu, ktorú zákonodarca zakotvil do právneho poriadku a v druhom rade sa vysporiadaval s otázkou ústavnosti konkrétnych napadnutých právnych noriem (vid. nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 111/2011-61, z 4.júla 2012).
K návrhu zákona sa vyjadrila aj vláda Slovenskej republiky, keď uviedla, že exekučná imunita plní mnohé verejnoprávne funkcie a preto má svoje opodstatnenie, inak by mohli vzniknúť pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na „beztrestnosť“ resp. „nepostihnuteľnosť“ štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné, a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy veci nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcim súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou.
Nakoľko poslanec NR SR zastáva názor, že problematika exekučnej imunity územnej samosprávy neznesie odklad, navrhuje termín účinnosti prechodných ustanovení ku dňu vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
