ROZHOVOR: Richard Sulík o ekonomike vo svete a EÚ v roku 2013 (1.časť)

Sme potešení, že Vám môžeme priniesť rozhovor s pánom Richardom Sulíkom, uznávaným ekonómom ale aj politikom, spoluautorom slovenskej daňovej reformy, bývalým poradcom ministrov financií a bývalým predsedom NRSR.

Redakcia 08. 09. 2013 10 min.
    Richard Sulík Richard Sulík PENonline.sk

     

     

     

    Z toho najvšeobecnejšieho hľadiska, je podľa Vás svet v roku 2013 tým najlepším miestom pre život v porovnaní s inými rokmi?

    Jasne, že nie. Je X období, kedy bol život lepší. Ale na druhej strane, nie je ani najhorší. Nazval by som to stratených 10 rokov vďaka trendu k zovšeobecňovaniu dlhov.

    Ktorý rok bol lepši pre pohyb človeka na Zemi?

    Na Slovensku boli určite lepšie pre človeka roky 2003 – 2006, a to nielen z hľadiska nezamestnanosti, ale aj z hľadiska toho, že ľudia akoby po tom stratenom desaťročí s Mečiarom, ktorý mal približne 6 rokov na svedomí ako takú nádej na lepšiu budúcnosť. Táto nádej sa dnes s tými komunistami na čele vytratila. Celosvetovo boli najlepšie povedzme 60. roky do ropného šoku. Vtedy bol silný hospodársky rast a relatívne slušná životná úroveň. Nie som však historik, ktorý by dokázal objektívne porovnať všetky obdobia. Dnešok však s určitosťou považujem za stratených 10 rokov.

    Dnes však akciové trhy dosahujú historické maximá. Akciový trh je podľa ekonomických knižiek vždy približne pol roka pred hospodárskym dianím. Odzrkadľuje tento vývoj na akciových trhoch realitu; a teda, že toto nás čaká v budúcnosti v ekonomike alebo je to len výsledok nejakých hier?

    Ja si myslím, že tam je veľmi silný vplyv špekulácii. Masívne sa sťahujú peniaze napríklad zo zlata. Nechcem povedať, že to tak určite je, ale môže to byť tak, že tí najlepší hráči potom ako zarobili na zlate dnes dávajú peniaze do akciových trhov a drvivá väčšina investorov ide stádovito za nimi, a preto sú také vlny. Ale nemyslím si, že by to odzrkadľovalo reálny stav ekonomiky. Čo sa týka toho, že akciové trhy predpovedajú ekonomický vývoj, áno, môže to byť pravda, ale aj nemusí. Keby to bola absolútna pravda, všetci by sme vedeli, čo máme robiť.

    Napríklad americký index Dow Jones zažil najnižší prepad v marci 2009 a nielen u nás ekonomická kríza dosiahla svoj vrchol v poslednom kvartáli roka 2009.

    Možno by sa to naozaj dalo takto predvídať, keby tam nebol taký veľký vplyv špekulantov. Napríklad na devízových obchodoch sa urobí 50 krát väčší obrat ako je svetový HDP. Väčšina devízových obchodoch nie je nejaké zaistenie voči kurzovému riziku a nie je to kryté nejakou tovarovou výrobou. Ak sú len 2% devízových obchodov kryté tovarovou výrobou, na tom je krásne vidieť, akú veľkú silu a vplyv majú tieto špekulácie. Preto sa to dá ťažko predvídať. Tým nechcem povedať, že nech sa takto neobchoduje. Nech si každý obchoduje ako chce, len nech znáša riziko, to je ten problém. Ak X bánk sa stádovito nahrnie do niektorých obchodov, treba ich nechať skrachovať a nie zachraňovať z verejných peňazí, ak sa dostanú do problémov.

    Na Vašej webstránke www.sulik.sk ste uverejňovali blog o krajinách G7, ktoré ste nazvali potemkinovskými krajinami. Ak je verejný dlh USA, ktoré je v G7 približne 100% HDP a verejný dlh Slovinska, ktoré tam nie je približne 50% HDP, prečo USA nemajú problémy s refinancovaním svojich dlhov ako Slovinsko?

    V prvom rade preto, lebo USA je nesmierne bohatá krajina. Existuje však ďalší dôvod, prečo to tak je. Dolár je svetovou menou, USA je jediná krajina, ktorá sa môže zadlžiť v zahraničí vlastnou menou. USA si tak jednoducho povedané vytlačí doláre a splatí si akýkoľvek dlh. Okrem toho, USA keď chcú, sú úspešnejšie v konsolidácii. Napríklad za júl mali vyše 100 miliárd USD prebytok. Eurozóna, ktorá je obdobná veľkosťou USA môže o takom prebytku snívať. USA stačí zvýšiť jemne zdaňovanie spotreby, kde majú stále veľké rezervy a výrazne tak znížia deficit. Alebo sa môžu hrať menej na svetového policajta a tak ušetriť nemalé prostriedky. Toto všetko vplýva na schopnosť konsolidovať. Toto Slovinsko a ani Eurozóna nemá.

    Teraz trochu geopoliticky. Nedávno vyšiel na nemeckom portáli www.spiegel.de článok o tom, že USA sa v horizonte niekoľkých rokov stanú exportérom ropy vďaka novým technológiám jej ťažby. Bude podľa Vás USA aj naďalej jedinou superveľmocou?

    Áno. Síce v tom nie som expert, ale myslím si, že USA bude ešte dlho diktovať tempo. Napríklad v Kalifornii už dnes jazdia na alternatívne pohony. Silicon Valley udáva tón. Jednoducho tá krajina je oveľa ďalej ako Európa.

    Môže Európa konkurovať USA?

    Nie. V Európe vládne ťažký socializmus. Keď sa ešte nebodaj tento Schulz (pozn. redakcie Martin Schulz je predsedom Európskeho parlamentu za socialistickú frakciu) stane predsedom Európskej komisie, tak to budú opäť zahodené roky. Bude tu ďalej vládnuť socializmus. Socializmus je najväčším nepriateľom blahobytu aj z historického hľadiska a stále sa nevieme poučiť. Tam je 60 000 úradníkov, niektorí majú 15 000 EUR platy, akési „držhubné“ a títo vládnu Európe a nechcú na tom nič meniť. Povedal by som, že v Bruseli vznikla nová európska šlachta.

    A čo čínsky obor? Posledné informácie hovoria, že čínske dvojciferné hospodárske rasty sú už minulosťou. Čína má problém so sociálnym systémom, politikou jedného dieťaťa a rovnako tak aj s realitnou bublinou. Má Čína reálnu možnosť ekonomicky dobehnúť USA? Ak abstrahujeme túto otázku iba na absolútne čísla HDP, kedy môže dobehnúť USA? Niektoré konzultačné firmy predpokladajú, že to bude v najbližších rokoch.

    To absolútne netuším. Tie výpočty konzultačných firiem sa robia, ale pozrite si rôzne historické výpočty a aká bola ich realita. Každopádne Čína má obrovský potenciál. Veď tam žijú stále stovky miliónov ľudí v chudobe a chcú žiť lepšie. Ja to vidím tak, že demokracia a sloboda stoja veľké množstvo peňazí. Čína je autoritatívny režim, ktorý potláča nesúhlasné prejavy. Ľudia v Číne však nebudú chcieť naveky „makať“ ako doteraz. Povedzme, že deti dnešnej generácie budú chcieť mať viac slobody, že im bude vadiť, že v ich rieke plávajú ryby hore bruchom alebo im bude vadiť, že v podstate vďaka smogu nevidia na 100 metrov a tak ďalej. A keď začne tento tlak, budú musieť viac investovať do ochrany životného prostredia, bude jednoducho väčší tlak na to, aby sa rešpektovali práva druhých. Pri stavebných povoleniach sa budú napríklad musieť pýtať susedov, a teda budú musieť robiť úkony, ktoré spomaľujú ekonomický rast. Na druhej strane, ak by Čína teraz chvíľu nerástla a zreálnili by sa tam tak ekonomické vzťahy, nič by sa nestalo. O 20-30 však bude Čína silný hráč minimálne vo svojom regióne.

    Naspať k Európe a USA. V roku 2000 si dala Európska únia v Lisabonskej stratégii za cieľ stať sa najkonkurencieschopnejším celkom sveta. Dnes je rok 2013 a USA je stále minimálne krok pred Európu, prečo?

    Nechcem povedať, že Európa nikdy nedobehne USA, ale určite sa tak nestane najbližších 10 možno 20 rokov. Príčinu vidím hlavne v spomínanom socializme. U nás sa to veľakrát používa ako fráza, ale keď si prečítate povedzme Hayeka a jeho najznámejšiu knihu Cesta do nevoľníctva, ktorú síce napísal rok po vojne, ale máte pocit, že to písal pred rokom, dvomi. Jednoducho v Európe je socializmus zakorenený. Lisabonská stratégia nebola hodná ani papiera na ktorom bola napísaná. Teraz si do Stratégie 2020 napísali rovnaké nezmysly, len ich je o trochu menej. Nemôžete byť zároveň najkonkurencieschopnejším ekonomickým priestorom sveta a súčasne mať najvyššiu sociálnu, či environmentálnu ochranu, zákaz pracovať viac 48 hodín a podobne. To jednoducho nedokážete naraz. To je akoby ste chceli naraz byť najlepší šprintér a najlepší „makač“ do kopca na Tour de France, aby som použil aktuálnu terminológiu. To jednoducho takto nejde. Európska únia by mohla napredovať veľmi rýchlo, keby nasledovala svoje ekonomické princípy na ktorých je založená a tými sú voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb. Toto keby sa neustále uvoľňovalo, tak vtedy by Európska únia šancu. Čo však Európska únia robí? Čokoľvek chcete robiť, narazíte na nejakú smernicu. Je tu 100 000 strán smerníc, regulačná zúrivosť. Pravidlá musia byť napísané jednoducho, aby ekonomický život mohol fungovať efektívne.

    Budeme platiť Eurom o 5 rokov?

    To je dobrá otázka. Toto neviem, ale Eurozóna takto neprežije ako je. Buď odídu dve, tri najslabšie krajiny, alebo sa odtrhnú Nemci, Fíni. Čaká sa na ten prvý kamienok, ktorý vypadne, lebo dnes sú stále všetci v takom kolektívnom ošiali. Ja si to viem veľmi jednoducho predstaviť, keď zasadá 28 ministrov financií alebo 17 ministrov financií z krajín Eurozóny a sa tam „huckajú“ ako to nejde a nakoniec tam poschvaľujú úplné nezmysly. Veď Cyprus? To museli byť naozaj v nejakom opojení únavy a vyčerpania po 20 hodinovom rokovaní, keď si povedali, že zoberú peniaze vkladateľom v cyperských bankách. Potom to rýchlo stiahli späť. Niečo sa však stane. Tak ako ani týždeň pred revolúciou v roku 1989 nikto nevedel, čo sa bude diať, čo presne sa udeje. Dokonca Milan Kňazko, ktorého sme mali minulý rok na 17. novembra v Liberálnom dome, hovoril, že ľudia dokonca ani 19. novembra nevedeli, že už bola revolúcia. Myslím si, že niekde sa celá mašinéria potkne, lebo tých možností na potknutie sa je nespočetne veľa. To môžu byť nesplatené dlhopisy, to môže byť nejaký default banky, poisťovne. Teraz napríklad Gréci potrebujú ďalšie peniaze do 30. septembra, ale v tomto momente nemajú zaistené financovanie na 12 mesiacov dopredu. Medzinárodný menový fond má také podmienky, že dá ďalšie peniaze iba vtedy, ak má krajina zabezpečené financovanie na 12 mesiacov dopredu. Gréci majú zabezpečené financovanie iba do konca júna budúceho roka. Je ešte dosť času niečo urobiť. Zrejme im budú odpustené ďalšie dlhy, tentokrát aj verejné, nielen súkromné ako to bolo v tom prvom balíku. Lenže do 22. septembra, kedy sa konajú voľby v Nemecku, Nemci nebudú súhlasiť so žiadnymi rokovaniami, lebo Merkelová sa bojí, že jej to ohrozí volebný výsledok. To znamená, že potom je len 8 dní nato, aby sa niečo udialo. Môže sa, nemusí sa. Proste na takejto hlúposti to môže vyhorieť. To môže byť aj postoj nejakej malej krajiny, kde sa môže zmeniť vláda a povedia si, že stop.

    Ako je možné, že v každej krajine veľmi široké politické spektrum je za takéto riešenia dlhovej krízy?

    Ja tomu nerozumiem. Asi preto, lebo politici sú zbabelci.

    Nie je pre získanie politických bodov lepšie používať známy argument 300 EUR dôchodku na Slovensku a 1000 EUR dôchodku v Grécku?

    Veď my (pozn. redakcie: strana Sloboda a Solidarita) sme s tým argumentovali a mali sme 6% vo voľbách. Ja si myslím, že väčšine našich politikov je to úplne jedno. On tam chce byť, má svoj poslanecký plat a oni si nebudú otvárať ústa na Brusel tak ako si neotvárali ústa na Moskvu, i keď vtedy hrozilo väzenie. Na čo by to ten slovenský politik robil? Ten Brusel to nie sú jednotliví ľudia. To je jedna mašinéria, ktorá vznikla nedemokratickým procesom. Brusel korumpuje našich politikov. Napríklad eurofondy; Európska únia ich poskytne pričom vie, že sa na Slovensku kradne, že sa poskytujú „svojim“, ale nič nerobia, zatvoria oči. Viete ako sa volá zástupca Európskej komisie na Slovensku? Volá sa Dušan Chrenek. Počuli ste o ňom niekedy niečo? Hovoril niečo o tom, že nekradnite toľko z tých eurofondov? V tom je jednoducho systém. Všetci sú ticho. Predstavte si nejakého vládneho politika, ktorý za jeden taký obchod získa povedzme 15%. Prečo by si on otváral voči Bruselu ústa? Nie je najmenší dôvod. A v iných krajinách to nebude iné. Potom sa nájde nejaký šialenec ako ja na Slovensku, ale tých je málo. Figeľ? Je také pravidlo, že keď ste eurokomisár zarábate 20 000 EUR, keď skončíte, aby ten skok nebol taký ostrý, tak vám Európska komisia platí 60% platu, 12 000 EUR, pokiaľ si nenájdete prácu, maximálne však 3 roky. Jan Figeľ sa rok po skončení funkcie eurokomisára stal ministrom dopravy, to si v Bruseli určite všimli. On však naďalej dostával 12 tisíc Eur, lebo v Bruseli presne vedeli, že Figeľ potom ani „pol slova“ nepovie proti nezmyselným a drahým „záchranným“ akciám. Poslanci Európskeho parlamentu? 6.30 v piatok ráno začína rokovanie a oni im dajú zapísať sa na prezenčnú listinu, lebo za jeden deň je asi 300 EUR, pritom vedia, že ten poslanec môže do hodiny odletieť zo Štrasburgu. Neviem, či ste videli, ale také video koluje po internete, ktoré to veľmi dobre vystihuje. Brusel jednoducho skorumpoval národné politické elity.

    Sú tam nejaké vyššie, skryté záujmy podľa Vás?

    Určite áno. Je tam X lobistov. Brusel je ako taký počítač z katastrofických filmov, ktorý ľudia tak vyvinuli, že ho už nevedia vypnúť. Predstavte si, že ste bruselský vyššie postavený úradník s platom 10 000 EUR mesačne a viete, že na dôchodku budete mať 6 000 EUR mesačne. Okrem toho máte X ďalších výhod od elitných škôl pre vaše deti končiac posilňovňou. Zamestnanec Googlu by mohol závidieť. Prečo by ste niečo chceli meniť? Veď to je prirodzená ľudská vlastnosť byť tam, kde je vám dobre. Preto je tak ťažké napríklad prepustiť úradníkov v Grécku. Oni majú niečo okolo 1 500 000 úradníkov a dodnes prepustili 4 000 úradníkov. Nevedia to. Kapry si rybník sami nevypustia.

    AUTORI: Peter Varga a Lukáš Steiniger