Maloletá sa narodila v januári 2015 v Nórsku a na základe rozhodnutia z marca 2015 ju nórske orgány sociálnej starostlivosti odobrali biologickým rodičom a zverili do pestúnskej starostlivosti, v ktorej sa nachádza už dlhých 7 rokov. Dôvodom takéhoto rozhodnutia boli podľa súdov vážne nedostatky v starostlivosti, ktoré maloletej hrozili pri zotrvaní s biologickými rodičmi. Tí mali možnosť stretávať sa s dcérou len veľmi obmedzene, kontakt s maloletou bol v roku 2017 stanovený na jednu hodinu trikrát ročne za dohľadu orgánu sociálnej starostlivosti.
Na základe sťažnosti biologických rodičov im Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) priznal odškodné a konštatoval porušenie práva na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor).
Na význam tohto rozhodnutia, ale aj prípady odoberania detí z biologických rodín sme sa pýtali advokátky a bývalej dlhoročnej zástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP JUDr. Marici Pirošíkovej.
V tomto konkrétnom prípade porušenie spočívalo v rozhodnutí o práve styku rodičov s maloletou alebo priamo v odobraní dieťaťa z rodiny? Prečo nórske orgány odobrali dieťa a zverili ho do pestúnskej starostlivosti?
ESĽP uviedol, že dôvody uvedené v súvislosti s odobratím dieťaťa a nariadením pestúnskej starostlivosti, ktoré spočívali v nedostatočnej interakcii rodiča s dieťaťom, boli relevantné, ak by ich posudzoval izolovane. V tomto ohľade ESĽP zároveň poznamenal, že priznáva štátom široký priestor pre voľnú úvahu, pokiaľ ide o tento druh rozhodnutí, pretože požívajú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami.
Vo svojom celkovom hodnotení však vzal na vedomie, že konečné rozhodnutie o starostlivosti z marca 2016 bolo vydané po dlhom období, počas ktorého už došlo k ďalekosiahlemu zásahu do práva sťažujúcej sa rodiny na rešpektovanie rodinného života (rozhodnutie o neodkladnom opatrení týkajúcom sa starostlivosti o dieťa spolu s rozhodnutím o obmedzení kontaktu rodiča s dieťaťom na jednu hodinu každých štrnásť dní bolo prijaté približne dva a pol mesiaca po narodení dieťaťa). Ďalej uviedol, že okresný súd v rozsudku zo 16. novembra 2017 stanovil právo asistovaného styku rodičov s dieťaťom na jednu hodinu trikrát ročne. ESĽP zdôraznil, že takéto prísne obmedzenia sú v zásade nezlučiteľné s konečným cieľom znovu zjednotenia rodiny, a že nariadenie pestúnskej starostlivosti by malo byť dočasným opatrením. V tomto ohľade upozornil na pozitívne záväzky štátu uskutočniť opatrenia na uľahčenie znovu zjednotenia rodiny. Za podporujúce uvedený cieľ nemožno podľa ESĽP považovať intervaly styku počítané na týždne, či dokonca mesiace.
Podľa ESĽP pri určení rozsahu práva styku v predmetnom prípade bolo brané do úvahy len udržanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi, a to len do takej miery, aby to nebránilo dieťaťu v pripútaní sa k pestúnskym rodičom, namiesto toho, aby súd zvažoval aj iné alternatívy, než trvalé vyrastanie dieťaťa v pestúnskej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené ESĽP konštatoval, že rozhodnutie o práve styku v tomto prípade neobstojí pri „prísnejšej kontrole“, ktorú ESĽP vyžaduje v prípadoch, keď boli uložené také ďalekosiahle opatrenia, aké boli prijaté v tomto prípade. Preto došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
Bude dôsledkom aktuálneho rozhodnutia ESĽP navrátenie dieťaťa z pestúnskej starostlivosti k biologickým rodičom?
Podľa môjho názoru áno. Upozorňujem ale na to, že ESĽP nemá právomoc rušiť vnútroštátne rozhodnutia. Štáty však majú v rámci výkonu rozsudkov ESĽP, nad ktorým dohliada Výbor ministrov Rady Európy, povinnosť uskutočniť potrebné individuálne opatrenia s cieľom dostať sťažovateľov v čo najväčšej možnej miere do situácie, v akej by boli, keby nedošlo k porušeniu ich práv. S cieľom splniť tieto záväzky štáty zaviedli do svojich vnútroštátnych poriadkov možnosť obnovy konania na základe rozsudkov ESĽP. V konkrétnom prípade vzhľadom na uvedené závery ESĽP o porušení pozitívnych záväzkov štátu uskutočniť potrebné opatrenia na znovu zjednotenie rodiny, a to výrazným obmedzením kontaktov rodičov s dieťaťom, ktoré takému cieľu odporujú, je jasné, že na základe tohto rozsudku môžu rodičia v Nórsku požiadať o obnovu konania a žiadať o také rozhodnutie, ktoré bude v súlade s uvedeným cieľom znovu zjednotenia rodiny.
Má Slovenská republika možnosť vstúpiť do takýchto konaní a pomôcť tak svojim občanom?
Áno. V tomto ohľade už avizovala svoju pomoc rodine riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Dôležité je aj to, že Slovenská republika intervenovala aj v konaní pred ESĽP. Preto by mal byť aktívny aj slovenský delegát Výboru ministrov RE a požadovať od Nórska urýchlené rozhodnutie v obnovenom konaní, ktoré plne zohľadní povinnosti štátu vyplývajúce z konštantnej judikatúry ESĽP. Zároveň je potrebné, aby apeloval na rýchle uskutočnenie systémových zmien, keďže nejde o prvý rozsudok voči Nórsku týkajúci sa uvedenej problematiky a je vyslovene žiaduce, aby k podobným tragédiám nedochádzalo.
Aj na základe Vášho pôsobenia ako zástupkyne SR pred ESĽP, viete povedať, či je takýchto prípadov veľa?
Vo vzťahu k Nórsku je to už štrnásty rozsudok za posledné tri roky, v ktorom ESĽP konštatoval porušenie práv biologickej rodiny. To znamená, že Nórsko by malo pristúpiť k nevyhnutným systémovým zmenám a dôkladne oboznámiť sociálne orgány a súdy s judikatúrou ESĽP.
Aké sú relevantné dôvody na rozdelenie rodiny?
Pripomínam v tomto ohľade rozsudok veľkej komory v prípade Strand Lobben v. Nórsko. ESĽP v ňom potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, ktorá primárne chráni biologickú rodinu s tým, že rodinné putá majú byť zachované s výnimkou prípadov, keď je to úplne nevhodné pre dieťa (násilie, závažné nedostatky v starostlivosti, sexuálne zneužívanie). ESĽP síce priznáva štátom v tomto ohľade priestor pre voľnú úvahu, ale tento nie je neobmedzený.
ESĽP pritom pripisuje dôležitosť tomu, či vnútroštátne orgány pred umiestnením do náhradnej starostlivosti skúšali aplikovať iné, menej drastické, preventívne a podporné opatrenia a či sa tieto ukázali ako neúspešné. Ďalším princípom, ktorý ostáva rozsudkom veľkej komory zachovaný, je ten, že odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré bude ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia a každé vykonané opatrenie musí byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom.
Na nevyhnutnosť udržania týchto princípov poukázala vo svojej intervencii v prípade Strand Lobben vláda Slovenskej republiky, ako aj vláda Českej republiky. Naopak, žalované Nórsko, ako aj intervenujúce vlády Talianska, Dánska a Spojeného kráľovstva uviedli, že ESĽP by nemal v takýchto prípadoch vystupovať ako štvrtá inštancia a znovu posudzovať okolnosti prípadu. ESĽP tak urobil a dospel k záveru o porušení práv sťažovateľov. Slovenská republika požiadala o povolenie intervencie v ďalších prípadoch proti Nórsku a naďalej v nich podporovala aktuálnu judikatúru ESĽP primárne chrániacu biologickú rodinu, od ktorej sa tento v prípade Strand Lobben neodklonil
Je možné prijať opatrenia na európskej úrovni, ktoré by zabránili vzniku takýmto situáciám?
Stačí rešpektovať povinnosti stanovené rozsiahlou a ustálenou judikatúrou ESĽP v tomto ohľade.
Za rozhovor a priblíženie tejto témy pani doktorke ďakujeme a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj osobnom živote.
