ROZHOVOR: Lucia Lacková o Slovenskej zahraničnej pomoci

Mohli by ste nám na začiatok vysvetliť, čo je rozvojová pomoc a akú úlohu v nej zohráva Slovensko?

V súčasnom globalizovanom svete už nie sú chudoba, nelegálna migrácia, či klimatické zmeny len problémami rozvojových krajín, ale aj našimi problémami. Spoluprácou s rozvojovým svetom tak nepriamo pomáhame aj Slovensku. Slovenská rozvojová pomoc je  príspevkom Slovenska k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu.  Okrem iného je rozvojová pomoc nástrojom našej zahraničnej politiky a v neposlednom rade  ide aj o našu povinnosť a záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ, OSN a OECD. Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky smeruje do zahraničia pod hlavičkou, resp. logom SlovakAid. 

Ako dlho Slovensko pomáha rozvojovým krajinám a koľko sme doteraz na rozvojovú pomoc vynaložili financií?

Mechanizmus slovenskej rozvojovej pomoci, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku 2003, kedy sa  Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí stalo národným koordinátorom poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci. Pred rokom 2003 sme boli naopak prijímateľom rozvojovej pomoci. Vďaka pozitívnemu ekonomickému vývoju a v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie a OECD sme sa  stali súčasťou donorskej komunity, ktorá poskytuje oficiálnu pomoc rozvojovým krajinám. Práve vstup Slovenska do OECD potvrdil, že sme súčasťou spoločenstva, dnes už 34 najbohatších a najvyspelejších krajín sveta,  a v tejto súvislosti máme aj istú povinnosť  a zodpovednosť voči medzinárodnému spoločenstvu a rozvíjajúcim sa krajinám. Od roku 2003 Slovenská republika na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) vynaložila spolu približne 627 mil. USD (cca 482 mil. eur), takže v priemere ide o sumu cca 48 mil. eur ročne, za posledné dva roky sa ale tento priemer pohybuje  na úrovni cca 63 mil. eur ročne. Ide o celkové vynaložené prostriedky na oficiálnu rozvojovú pomoc, z ktorej väčšia časť smeruje na multilaterálnu rozvojovú pomoc (najmä do rozvojových programov Európskej komisie a Európskeho rozvojového fondu). Postupne sa ale snažíme o zvyšovanie podielu bilaterálnej pomoci na celkovej ODA, táto forma pomoci je jednak priamym nástrojom  našej zahraničnej politiky, ale tiež  príležitosťou pre slovenské subjekty osobne sa zapojiť do budovania kapacít pre rozvoj v partnerských krajinách.

Čo presne je obsahom bilaterálnej pomoci?

Je to najmä rozvojová spolupráca  s  programovými krajinami, ktorými sú aktuálne Afganistan, Južný Sudán a Keňa. Tu slovenské subjekty pôsobia na rozvojových projektoch, ktoré majú za cieľ budovať lokálne kapacity v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, rozvoja poľnohospodárskej produkcie a vidieka a ochrany životného prostredia. Ďalej je to spolupráca s prioritnými krajinami formou odovzdávania skúseností,  ide o tzv. technickú pomoc, ktorú realizujeme na západnom Balkáne a v rámci krajín Východného partnerstva EÚ a Južného susedstva EÚ. Spolupráca s týmito krajinami prebieha prevažne formou expertnej pomoci a transferom špecifického know-how, ktoré Slovenská republika získala počas transformačného a integračného procesu. Pod bilaterálnu pomoc tiež spadá humanitárna pomoc a  špecializované programy, ako napr. globálne rozvojové vzdelávanie, budovanie kapacít ODA v Slovenskej republike a  podpora verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci. Patrí sem tiež spolufinancovanie rozvojových projektov Európskej komisie, podpora aktivít slovenských podnikateľských subjektov, mikrogranty a program vysielania dobrovoľníkov do rozvojových krajín. Tieto programy sú v gescii Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí a Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), existujú ale aj ďalšie programy ktoré sú súčasťou bilaterálnej pomoci iných rezortov, participuje na nich  najmä ministerstvo vnútra (materiálna humanitárna pomoc), ministerstvo školstva (program vládnych štipendií), ministerstvo práce, financií, pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia.

Takže jedná sa o široké portfólio, aké postavenie má v tomto systéme Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu?

Áno, spektrum programov a modalít pomoci je skutočne široké. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) je implementačnou a kontraktačnou jednotkou bilaterálnej alebo povedzme  „projektovej“ časti ODA.  Agentúra je rozpočtovou organizáciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ),  zodpovedá za administrovanie činností  súvisiacich s realizáciou programov a projektov dvojstrannej pomoci. Ide najmä o vyhlasovanie výziev na projekty, hodnotenie predložených projektov, uzatváranie zmlúv s realizátormi projektov, finančné riadenie, kontrolu, monitoring a evaluáciu projektov.

Je práve bilaterálna pomoc priestorom pre väčšiu vizibilitu SlovakAid?

Určite áno, finančný príspevok Slovenskej republiky pre Medzinárodný menový fond si ťažko dokáže verejnosť a prijímatelia pomoci spojiť s niečím konkrétnym a hmatateľným, ale zdravotné stredisko v Južnom Sudáne s  lekármi  a dobrovoľníkmi zo Slovenska je úplne iná dimenzia. Bilaterálna pomoc poskytuje jedinečný priestor pre budovanie dlhodobej spolupráce s partnerskou krajinou, snažíme sa v každej krajine,  kde pôsobíme zanechať pozitívnu  a udržateľnú stopu. Dôležité je pomáhať budovať mieste kapacity pre ďalší rozvoj, preto sú medzi našimi sektorovými prioritami najmä vzdelávanie a zdravotníctvom kde máme čo ponúknuť, ale napríklad aj v oblasti budovania demokratických inštitúcií, rozvoja občianskej spoločnosti a transferu skúseností z integrácie.

Aké subjekty sa do bilaterálnej pomoci zapájajú?

Kontraktormi  sú  národné subjekty, medzi ktoré patria štátne a akademické inštitúcie, mimovládne rozvojové organizácie a podnikateľské subjekty. Na rozvojových projektoch tiež participujú partneri z konkrétnej recipientskej krajiny.

Ako funguje tento systém, ako je možné sa do projektov rozvojovej spolupráce zapojiť a aké podmienky musia subjekty spĺňať?

Rozvojové projekty sa realizujú prostredníctvom grantov, ktoré sú poskytované na základe každoročných výziev, ktoré vyhlasuje Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Prihlásiť sa môžu slovenské subjekty (štátne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty), ktoré spĺňajú podmienky výzvy. Výzvy sú vyhlasované každoročne (väčšinou v mesiacoch február – máj)  a sú zverejňované na webstránke www.slovakaid.sk.

Aké sú prioritné oblasti slovenskej rozvojovej spolupráce? 

Predovšetkým treba rozlíšiť rozvojovú pomoc na dva hlavné okruhy, jedným je rozvojová pomoc pre programové krajiny a druhým je tzv. technická pomoc, ktorá smeruje na Balkán a pre krajiny Východného Partnerstva.

Požiadavka takéhoto členenia spočíva v špecifických potrebách pre dané regióny, pretože potreby týchto krajín sú diametrálne odlišné. V programových krajinách ako sú Keňa, Južný Sudán a Afganistan sa  zameriavame na podporu vzdelávania, zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a socio-ekonomický rozvoj predovšetkým vidieckych oblastí. Na Balkáne smerovala pomoc najmä k obnove infraštruktúry a vytvoreniu občianskej spoločnosti. Mnohí partneri, s ktorými sme spolupracovali, vyrástli do uznávaných mimovládnych organizácií, ktoré produkujú kapacity do významných štátnych a verejných funkcií. Taktiež sa pomoc týka transferu našich skúseností pri manažovaní prístupových rokovaní s EÚ. Pomoc Východnému Partnerstvu je smerovaná predovšetkým k zvyšovaniu kvality vzdelávania, podpore sociálno-ekonomického rozvoja a posilňovaniu dobrého spravovania verejných vecí ako príspevok k reforme bezpečnostného sektora. Našou najbližšou snahou bude zintenzívnenie spolupráce s Moldavskom, keďže Slovensko má tejto krajine čo ponúknuť  v súvislosti s jej  prístupovým procesom do EÚ.

V poslednom čase sa dosť hovorí o zapájaní  súkromného sektora do rozvojovej spolupráce, čo môže tento sektor priniesť rozvojovej spolupráci a čo je cieľom zapájania firiem do nej?

Cieľom rozvojovej spolupráce je posilňovať ekonomický rozvoj prijímajúcich krajín, pričom tento cieľ nie je možné dosiahnuť bez zapojenia súkromného sektora. Podnikateľské subjekty umožňujú prílev nových investícií do krajiny, transfer technológií a know-how, čo má následne pozitívny vplyv na miestne komunity a zvyšovanie zamestnanosti. Z pohľadu oficiálnej rozvojovej pomoci je práve inovatívny a udržateľný podnikateľský zámer a pozitívny vplyv na lokálnu komunitu jedným z hlavných cieľov zapájania podnikateľských subjektov do oficiálnej rozvojovej spolupráce. Minulý rok prijalo MZVaEZ SR Koncepciu zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, ktorá potvrdzuje, že zapájanie súkromného sektora je nevyhnutnou podmienkou úspešnosti rozvojových aktivít. Pre podnikateľské subjekty bola v máji vyhlásená výzva pre tzv. Start-up projekty, ktoré sú zamerané na podporu iniciácie spolupráce napr. na pomoc pri hľadaní vhodného obchodného partnera v rozvojovej krajine, vypracovanie podnikateľskej štúdie a podobne.

Autor: Anton Hraboš