Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 4 240 € a nahradiť trovy konania zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (CSP) vidiac tzv. zmätočnostnú vadu, ktorá spočívala v nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Ten sa podľa nej iba všeobecne vysporiadal s dôvodmi svojho rozhodnutia a neposkytol odpovede na základné skutkové otázky namietané stranami, ktoré spochybňovali právne závery a postup prvoinštančného súdu. To považovala dovolateľka za prejav nepreskúmateľnosti.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací ešte pred preskúmaním dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu zisťoval, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalovaná obchodná spoločnosť bola po zrušení z obchodného registra vymazaná. Dôvodom bolo jej zlúčenie s inou obchodnou spoločnosťou (prvý právny nástupca žalovanej). Stav právneho nástupníctva tejto spoločnosti po žalovanej trval necelého štvrť roka, keďže z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že aj táto obchodná spoločnosť bola po zrušení vymazaná z obchodného registra. Aj v tomto prípade sa dôvodom zrušenia a následného tzv. dobrovoľného výmazu stalo zlúčenie s ďalšou obchodnou spoločnosťou (druhý právny nástupca žalovanej). Aj v tomto prípade sa dôvodom jej zrušenia a následného tzv. dobrovoľného výmazu stalo zlúčenie v poradí s už tretím právnym nástupcom žalovanej. Napokon z obchodného registra vyplynulo, že súd vyhlásil na majetok dlžníka v osobe tejto obchodnej spoločnosti (tretieho právneho nástupcu žalovanej) konkurz a ustanovil jej správcu. Tým sa táto právna nástupkyňa žalovanej stala úpadkyňou.
V rozsudku odvolacieho súdu je ako žalovaná uvedená obchodná spoločnosť, hoci nielen ona, ale aj jej ďalšie dve právne nástupkyne boli v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zrušené, žalovaná a jej prvá právna nástupkyňa dokonca aj vymazané z obchodného registra. Dovolanie bolo Najvyššiemu súdu SR spolu so spisom predložené pomerne dlhý čas po zániku žalovanej aj všetkých jej právnych nástupkýň s výnimkou tej ostatnej, u ktorej sa tak ale stalo po vyhlásení konkurzu na jej majetok.
Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu v priebehu celého konania, patrí aj civilno-procesná subjektivita, t. j. spôsobilosť byť stranou sporu (tzv. procesná subjektivita). Táto spôsobilosť sa prekrýva s hmotnoprávnou subjektivitou vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda so samotnou existenciou subjektu, ktorému patrí..
Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Ak strana počas konania zanikne skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd rozhodne o pokračovaní konania s jej právnym nástupcom. Ak právny zástupca neexistuje, konanie súd zastaví.
„Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva (o. i.) rozdiel medzi situáciou, v ktorej k stavu neexistencie (straty) procesnej subjektivity príde ešte pred začatím konania a inou situáciou, v ktorej sa tak stane až počas konania (a zároveň ešte skôr, než konanie právoplatne skončilo). V prvom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku konania, v dôsledku ktorej súd nemá inú možnosť, než konanie (bez ďalšieho) zastaviť (podľa § 62 CSP). V druhom naopak v konaní pokračovať môže, podmienkou je tu ale existencia právneho nástupcu počas konania zaniknutej strany sporu (v opačnom prípade musí dôjsť k zastaveniu konania, avšak podľa § 64 CSP alinea druhá); vydanie rozhodnutia, ktorým súd do konania zapojí takéhoto právneho nástupcu (spravidla dediča fyzickej osoby alebo právneho nástupcu právnickej osoby) a následné konanie a aj vydanie konečného rozhodnutia za účasti takto zmeneného okruhu pôvodných strán sporu (pričom k vydaniu rozhodnutia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom tu môže dôjsť podľa okolností prípadu aj opakovane).“
Na strane žalovanej v tomto prípade vystupovala spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá zanikla ku dňu výmazu z obchodného registra. Žalovaná obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra, napriek tomu odvolací súd s touto naďalej vo veci konal a proti nej i rozhodol napriek skutočnosti, že jej právnou nástupkyňou sa stala iná obchodná spoločnosť. Tá mala vstúpiť do procesnoprávneho postavenia zaniknutej žalovanej, čo sa však v dôsledku absencie rozhodnutia odvolacieho súdu neuskutočnilo. Žalovaná obchodná spoločnosť stratila výmazom z obchodného registra procesnú subjektivitu a vydanie akéhokoľvek rozhodnutia za jej účasti vo veci samej bolo vylúčené. Priestor na nápravu postupu odvolacieho súdu však závisel aj od skutočnosti, ako sa dovolateľka proti takému postupu a jej nevyhovujúcemu rozhodnutiu v odvolacom konaní postaví. V nadväznosti na uvedené Najvyšší súd SR zdôraznil, že žalovaná stratila procesnú spôsobilosť pôvodnej žalovanej ešte pred začatím dovolacieho konania, kedy je povinnosťou súdu zo zákona konanie zastaviť z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania.
Súd konštatoval, že v prípade, ak dovolateľka označila v dovolaní ako protistranu v tom čase už neexistujúcu obchodnú spoločnosť a dôvody prípustnosti dovolania obmedzila na tie podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, teda dovolaním neuplatnila dôvod zmätočnosti v zmysle § 420 písm. b/ CSP, toto jej konanie malo za následok na jednej strane spôsobenie zaťaženia dovolacieho konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho pokračovaniu. Na strane druhej zároveň zabránila dovolaciemu súdu pristúpiť k náprave stavu zapríčineného odvolacím súdom, pri ktorom konanie pred nižšími súdmi skončilo (napriek rozhodnutiu rozsudkom) bez vydania vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa navyše mohlo stať právoplatným len formálne, t. j. doručením rozsudku osobám s procesnou subjektivitou a nie aj materiálne (z dôvodu právnej nedoručiteľnosti žalovanej, s ktorou konal a voči ktorej i rozhodol odvolací súd).
Za uvedených okolností dovolací súd nemal inú možnosť, ako dovolacie konanie podľa § 62 CSP v spojení s § 438 ods. 1 rovnakého zákona zastaviť. S ohľadom na výsledok dovolacieho konania sa už nezaoberal, resp. nemohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napádaného rozhodnutia.
Zdroj: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/235/2019 zo dňa 25.08.2020
