Ženy vrátane maloletých, ktorých spoločnou charakteristikou je stotožnenie sa so základnou hodnotou rovnosti medzi ženami a mužmi, ku ktorému došlo počas ich pobytu v členskom štáte, možno v závislosti od okolností panujúcich v krajine pôvodu považovať za príslušníčky „určitej sociálnej skupiny“, čo predstavuje „dôvod prenasledovania“, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.
Dve iracké mladistvé sa od roku 2015 nepretržite zdržiavajú v Holandsku. Po zamietnutí ich pôvodných žiadostí o medzinárodnú ochranu podali následné žiadosti. Na podporu týchto žiadostí uviedli, že z dôvodu ich dlhodobého pobytu v Holandsku prebrali normy, hodnoty a spôsob správania mladých ľudí vo svojom veku v tejto spoločnosti. V prípade návratu do Iraku sa domnievajú, že nebudú schopné dodržiavať pravidlá spoločnosti, ktorá nepriznáva ženám a dievčatám rovnaké práva, aké majú muži, a obávajú sa, že budú vystavené riziku prenasledovania z dôvodu identity, ktorú prijali v Holandsku.
Holandské orgány zamietli aj uvedené následné žiadosti a tieto mladé ženy sa obrátili na holandský súd, ktorý rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu smernice 2011/95 o medzinárodnej ochrane, ktorá stanovuje podmienky priznania postavenia utečenca, ktoré môžu požívať štátni príslušníci tretích krajín. Toto postavenie je stanovené pre prípady prenasledovania akéhokoľvek štátneho príslušníka tretej krajiny z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že ženy vrátane maloletých, ktorých spoločnou charakteristikou je stotožnenie sa so základnou hodnotou rovnosti medzi ženami a mužmi, ku ktorému došlo počas ich pobytu v členskom štáte, možno v závislosti od okolností panujúcich v krajine pôvodu považovať za príslušníčky „určitej sociálnej skupiny“, čo predstavuje „dôvod prenasledovania“, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.
Spresňuje, že ak je žiadateľ o medzinárodnú ochranu maloletou osobou, musia vnútroštátne orgány v rámci individuálneho posúdenia dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej touto maloletou osobou nevyhnutne zohľadniť jej najlepší záujem.
Okrem toho pri posudzovaní žiadosti o medzinárodnú ochranu založenej na dôvode prenasledovania, akým je „príslušnosť k určitej sociálnej skupine“, možno zohľadniť dlhodobý pobyt v členskom štáte, najmä ak sa zhoduje s obdobím, počas ktorého si maloletý žiadateľ budoval svoju identitu.
zdroj: tlačové komuniké k rozsudku Súdneho dvora vo veci C-646/21