Tesco Stores v Spojenom kráľovstve zamestnáva približne 250 000 zamestnancov na rôznych pracovných pozíciách. Z tohto počtu je približne 6 000 zamestnancov alebo bývalých zamestnancov ženského a mužského pohlavia, ktorí podali proti svojmu zamestnávateľovi od februára 2018 žaloby na Pracovnoprávny súd Watford, Spojené kráľovstvo. Žaloby boli podávané z dôvodu, že v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou a článkom 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) im nebola priznaná rovnosť odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia za výkon rovnakej práce, pričom podľa uvedeného článku
„každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“.
Súd konania o žalobách pracovníkov mužského pohlavia prerušil, nakoľko sa domnieval, že výsledok o ich žalobách závisí od rozhodnutí o žalobách žalobkýň ženského pohlavia. Žalobkyne však uvádzajú, že ich práca a práca pracovníkov mužského pohlavia majú rovnakú hodnotu v zmysle článku 157 ZFEÚ napriek skutočnosti, že sa táto práca vykonáva v rôznych prevádzkarňach a v nadväznosti na uvedený článok sú ich pracovné podmienky a pracovné podmienky mužských pracovníkov pripísateľné „jedinému zdroju“, ktorým je spoločnosť Tesco Stores – tá však uviedla, že článok 157 ZFEÚ nemá priamy účinok v rámci nárokov založených na práci rovnakej hodnoty, v dôsledku čoho sa ho žalobkyne nemôžu dovolávať pred vnútroštátnym súdom. Zároveň spochybnila svoje označovanie za „jediný zdroj“.
Vnútroštátny súd k článku 157 ZFEÚ konštatoval existenciu neistoty v rámci britských súdov o priamom účinku tohto článku, ktorá súvisí najmä s rozlišovaním, ktoré vyslovil Súdny dvor, medzi diskrimináciou, ktorú možno konštatovať na základe samotných kritérií totožnosti práce a rovnosti odmeňovania, a tou, ktorú možno konštatovať len na základe explicitnejších vykonávacích ustanovení. Návrhy vo veci samej by však mohli spadať do druhej kategórie, t. j. tej, ktorá nemá priamy účinok.
Vnútroštátny súd sa obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania vo veci účinku uvedeného článku. Súdny dvor následne vo svojom rozsudku uviedol, že článok 157 ZFEÚ má priamy účinok v sporoch, v ktorých sa namieta nedodržanie zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia za „prácu rovnakej hodnoty“.
Súdny dvor v úvode skonštatoval, že v súlade s článkom 86 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu má právomoc rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Ďalej Súdny dvor uviedol, že článok 157 ZFEÚ jasne a presne ukladá povinnosť dosiahnuť výsledok a je kogentnej povahu ak ide o rovnakú prácu, ako aj o prácu rovnakej hodnoty. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej má článok 157 ZFEÚ priame účinky z dôvodu, že jednotlivcom zakladá práva, ktoré majú vnútroštátne súdy chrániť predovšetkým v prípade, ak diskriminácia priamo vyplýva z ustanovení právnych predpisov alebo pracovnoprávnych kolektívnych zmlúv. Rovnako tak aj v prípade, ak sa práca vykonáva v rovnakej prevádzkarni alebo službe bez ohľadu na skutočnosť, či ide je súkromná alebo verejná. Súdny dvor upozornil, že takáto diskriminácia je diskrimináciou, ktorú možno konštatovať pomocou samotných kritérií totožnosti práce a rovnosti odmeňovania stanovených v článku 119 Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve. Dodal, že v prípade takejto situácie bol súd schopný zistiť všetky skutkové okolnosti umožňujúce mu posúdiť, či pracovníčka ženského pohlavia dostáva nižšiu odmenu než mužský pracovník vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Napriek tvrdeniam Tesco Stores z ustálenej judikatúry vyplýva, že priamy účinok článku 157 ZFEÚ sa neobmedzuje len na situácie, v ktorých pracovníci rozdielneho pohlavia vykonávajú rovnakú prácu, ale rovnako sa vzťahuje aj na prácu rovnakej hodnoty.
Súdny dvor navyše uviedol, že takýto výklad je podporený cieľom článku 157 ZFEÚ, ktorým je odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia vo všetkých prvkoch a podmienkach odmeňovania za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
V závere Súdny dvor zdôraznil, že v prípade, ak rozdiely pozorované v podmienkach odmeňovania pracovníkov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty nemožno pripísať jedinému zdroju, tak chýba subjekt zodpovedný za nerovnosť a ktorý by zároveň mohol obnoviť rovnosť zaobchádzania, v dôsledku čoho takúto situáciu nemožno subsumovať do pôsobnosti článku 157 ZFEÚ. Za predpokladu, že takéto podmienky odmeňovania možno pripísať jedinému zdroju, prácu a odmeňovanie týchto pracovníkov možno porovnať, aj keď pracujú v rôznych prevádzkarňach. V nadväznosti na vyššie uvedené sa na predmetné ustanovenie možno odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi v spore týkajúcom sa práce rovnakej hodnoty vykonávanej pracovníkmi odlišného pohlavia, ktorí majú toho istého zamestnávateľa a pracujú v rôznych prevádzkarňach tohto zamestnávateľa, nakoľko tento zamestnávateľ predstavuje takýto jediný zdroj.
Zdroj: https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2021-06/cp210095sk.pdf
