Napríklad kým v septembri roka 2016 kontrolovali elektronické náramky iba 12 odsúdených, aktuálne je ich nasadených až 200. Od roku 2018 bol elektronický monitoring tiež využitý vo väzenstve (pri povolenom dočasnom opustení ústavu) vo viac ako 460 prípadoch.
Novelu Trestného zákona pripravil rezort spravodlivosti s cieľom zvýšiť počet elektronických náramkov a to najmä v prípadoch, keď podmienka je príliš benevolentná a nepodmienečný trest je príliš prísny. Navyše štát stojí väzeň oveľa viac ako monitorovaný náramkom.
Minister financií vyzval k šetreniu, našli sme jedno riešenie
Gábor Gál, minister spravodlivosti SR: „Využívanie alternatívnych trestov bolo doteraz u nás v SR vo výrazne menšom počte v porovnaní so západnou Európou. Preto som za účelom legislatívnych zmien vytvoril pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov a odborníkov z akademickej obce a rovnako z aplikačnej praxe a podarilo sa nám priebežne vytvoriť viac možností pre sudcov či prokurátorov, ako zvýšiť počet monitorovaných, čo považujem za výrazný krok rezortu vpred.“
Kým denne na jedného väzňa platí štát približne 40 eur, náramok daňových poplatníkov stojí iba okolo 4 eur na deň. Zároveň bol od účinnosti novely Trestného zákona udelený aj prvý trest domáceho väzenia za zločin.
V práci a doma pod dôsledným dohľadom
Odsúdený za držanie nepovolených látok dostal 3- ročné domáce väzenie. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí v čase od 15.00 hod. do 05.00 hod. nasledujúceho dňa počas pracovných dní, tiež počas dní pracovného pokoja a sviatkov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole príslušnými technickými prostriedkami. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
Odborník na trestné právo a prodekan pre rozvoj UK BA prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD.: „Alternatívne tresty sú tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom ich zmyslom je, že sa s nimi nespájajú negatívne stránky trestu odňatia slobody (napr. negatívny dopad na rodinu, narušenie citových väzieb a pod.). Nezanedbateľnou stránkou alternatívnych trestov je aj skutočnosť, že ich výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, a jednak izolácia páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov má často negatívny dopad na odsúdeného.“
Novela Trestného zákona je účinná od 1. augusta 2019. Pre zefektívnenie využívania elektronického systému monitorovania osôb v praxi je odvtedy možné trest domáceho väzenia ukladať aj za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby po úprave podľa všeobecnej časti Trestného zákona (napr. recidíva, prevaha priťažujúcich okolností a pod.) nepresiahne 10 rokov; dolná hranica trestnej sadzby nie je stanovená.
Vedenie rezortu spravodlivosti čerpalo inšpiráciu pri zmenách v rámci elektronického monitoringu v rámci osobnej konzultácie s izraelskou ministerkou spravodlivosti a rezortu verejnej bezpečnosti Izraela v januári 2019. Izrael je jedným zo štátov, ktorý efektívne využíva elektronický systém monitorovania osôb. Zariadenia, ktoré má na monitoring Slovenská republika k dispozícii, sú dodávané z Izraela, kde ESMO začalo ako pilotný projekt už v roku 2005.
Zdroj: MS SR
