Restoratívna justícia

Na Slovensku sa podarila zaujímavá vec. Zadarmo sa sprístupnila online kniha s názvom Restoratívna justícia.

Kristína  Jurišová 28. 07. 2017 3 min.

    Čo znamená restoratívna justícia?

    Pojem „restoratívna justícia“ (v praxi sa používa aj pojem restoratívne prístupy) sa stal termínom, ktorý je všeobecne používaný v trestnom súdnictve. Na rozdiel od klasického prístupu zdôrazňuje restoráciu poškodeného (obeť trestného činu) a spoločnosti, skôr než samotné potrestanie páchateľa.

    Vo svete je to „stará známa vec“, na Slovensku sa v súčasnosti len otvárajú pomyselné dvere k takýmto prístupom riešenia trestných vecí. Napríklad na Novom Zélande, Amerike a Veľkej Británii je rozšírená schéma restoratívnych varovaní políciou - „Police-led cautioning“. Takéto varovania polície sa uplatňujú ako odklon v prípadoch, keď bol spáchaný trestný čin, bola priznaná vina a trestné stíhanie sa nejaví byť nevyhnutné. Táto forma odklonu je často využívaná v prípade mladistvých páchateľov, ktorí sa dopustili priestupku, príp. trestného činu s nízkou závažnosťou.

    Najčastejšie využívané programy restoratívnej justície sú:

    • mediácia medzi obeťou a páchateľom („Victim off ender Mediation“) – páchateľ, obeť, mediátor,
    • skupinové komunitné a rodinné konferencie („Family Group Conferences“) – obeť, páchateľ, rodinní príslušníci, priatelia, zástupcovia miestnej politiky,
    • kruhy spoločenského rozhodovania („Peacemaking/Sentencing Circles“) – kruhové sedenie obete, páchateľa, ich blízkych a príslušníkov komunity, taktiež zástupcovia justície, t.j. sudcu, žalobcu, obhajcu.

    Online verzia

    Pokiaľ Vás zaujala táto problematika, bližšie sa o nej dočítate v spomínanej monografii, ktorá je online dostupná TU.

    Táto prvá, voľne dostupná online kniha o koncepcii restoratívnej justície vznikla pod vedením Tomáša Strémyho s finančnou podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci riešenia projektu s názvom „Restoratívna justícia a systém alternatívnych trestov v podmienkach Slovenskej republiky“. Spoluautorkami sú Lucia Kurilovská (rektorka Akadémie Policajného zboru SR) a Miroslava Vráblová (prodekanka na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity).

    Názor recenzentov

    „Monografia „Restoratívna justícia“ predstavuje hodnotné odborné dielo v podmienkach Slovenskej republiky. Renomovaní autori oboznamujú prístupným spôsobom čitatel s fenoménom restoratívnej justície. Vnímanie tohto fenoménu sa neobmedzuje len na teoretické prístupy, ale autori prinášajú aj niektoré praktické prístupy. Pozoruhodné je priblíženie modelov restoratívnej justície. Monografia reaguje na najnovšie trendy v tejto oblasti a núti čitateľa premýšľať o uplatňovaní tohto fenoménu v podmienkach trestnej justície. Monografiu možno odporučiť do pozornosti odbornej verejnosti najmä sudcov, prokurátorov a policajtov, študentov právnických fakúlt, ako aj laickej verejnosti, ktorej nie je ľahostajná spravodlivosť v podmienkach Slovenskej republiky.“

    Prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta

    „Monografia „Restoratívna justícia“ je sympatický a kompetentný symbol spravedlivosti budúcnosti. Jej obsah prináša pre slovenského čitateľa novú komplexnú a systémovú informáciu o tomto výnimočnom fenoméne. Autori dávajú do jeho pozornosti pozoruhodnú komparáciu teoretických prístupov renomovaných zahraničných autorov a upozorňujú na náročnú aplikačnú prax princípov a modelov restoratívnej justície. Probácia a mediácia z „popolušky“ dnešnej právnej praxe a odbornej diskusie, zásluhou autorov monografie, získava dôstojné miesto v spravodlivosti budúcnosti.“

    Prof. PhDr. Gustáv Dianiška, CSc., Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta

     

    • Súvisiace právne predpisy