Špecializácia sudcov
Na súdoch by mali byť aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorí by sa zaoberali agendou trestnou, civilnou, rodinnou a obchodnou. Okrem tejto všeobecnej špecializácie si niektoré agendy vyžadujú vyššiu špecializáciu, a to najmä daňové a DPH veci, organizovaná trestná činnosť, konkurzy a reštrukturalizácie a pod. Na tieto oblasti je potrebné vzdelávanie v zmysle osobitnej kvalifikácie, ktorú možno docieliť len v obmedzenom okruhu sudcov. S takto kvalifikovanými sudcami budú podľa návrhu veci prejednané efektívnejšie v kratšom čase s menším počtom pojednávaní. „Prax teda ukazuje, že súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí a z tohto pohľadu sa javia ako efektívne. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva. A práve tieto dlhodobo nevybavené veci vrhajú zlý tieň v súdnych prieťahoch na celé súdnictvo“, uvádza v návrhu súdnej mapy Ministerstvo spravodlivosti SR.
Zníženie počtu súdov
Podľa návrhu je evidovaný dlhodobý trend poklesu prichádzajúcich vecí na súdy a preto je súdne obvody nutné zväčšovať, aby sa efektívne využil potenciál sudcov a ich špecializácia. Táto forma by mala zvýšiť odolnosť sudcov a zamestnancov súdov voči rôznym pokusom o ovplyvňovanie. Pri vytváraní nových súdnych obvodov sa prihliadalo na predpoklad, že na každom súde musia byť aspoň 3 špecializovaní sudcovia pre každú agendu a zároveň aj na kritérium jednoduchosti, ktorý vyžaduje, aby príbuzné agendy mali rovnaký obvod – napr. civilná a rodinná. Rovnako sa neopomenuli aj kritériá spoločných kultúrnych a regionálnych identít a fyzickej dostupnosti súdov v danom obvode.
Navrhuje sa civilnú, rodinnú a trestnú agendu riešiť v rámci 30 prvostupňových a 3 odvolacích obvodov všeobecných súdov (aktuálne 54 okresných súdov a 8 krajských súdov – odvolacích).
Aktuálne 8 Krajských súdov by sa znížilo na 3 obvody, a to Trnava, Banská Bystrica a Prešov.
Obchodná agenda by sa mala rozdeliť medzi tri obvody prvostupňových súdov, ktoré by sídlili v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove a sú zároveň zhodné s obvodmi odvolacích súdov aj podľa dnes platného princípu okresných súdov v sídle kraja.
Obchodný register by od 01. júla 2022 mal byť pre celé Slovensko len jeden so sídlom v Žiline, pričom víziou je zabezpečiť také elektronické konanie, pri ktorom fyzická dostupnosť obchodného registra stratí svoj význam.
Správna agenda by získala vlastnú sústavu súdov – tri obvody prvostupňových súdov v Nitre, Žiline a Košiciach, odvolací Najvyšší správny súd v Bratislave.
Mestské súdy
Bratislava by získala bratislavský mestský súd, od ktorého by boli odčlenené všetky satelitné okresy, či už z dôvodu veľkosti, ale aj z dôvodu ponechania „mestskej agendy“ na mestskom súde. Bratislavský mestský súd by bol výnimkou a riešil by aj obchodnú a zmenkovú agendu na svojom území (a nie súd v Trnave). Rovnako by sa v Bratislave ponechali aj veci v oblasti priemyselného alebo autorského práva, spory z hospodárskej súťaže a spory z burzových obchodov pre obvod celého územia SR.
Rovnaká filozofia sa uplatňuje aj v prípade mesta Košice, kde by však pod košický mestský súd spadali aj satelitné obce. Z dôvodu menšej veľkosti oproti Bratislave je to v prípade mestského súdu v Košiciach realizovateľné.
Realizácia
Aplikácia navrhovaných riešení by mala prebehnúť v 2 fázach. V prvej fáze by sa mal vytvoriť legislatívny rámec, na základe ktorého následne prebehne fáza 2, samotná realizácia. Zákonná úprava 30 všeobecných a 3 odvolacích súdov by mala nadobudnúť účinnosť 01. augusta 2021, pričom po prechodnom období od 1. júla 2022 by mal výkon súdnictva prejsť zo zaniknutých na nástupnické súdy.
V oblasti správneho súdnictva by mala byť legislatíva Najvyššieho správneho súdu účinná od 01. januára 2021 a reálny začiatok výkonu súdnictva už 01. augusta 2021. Tri prvostupňové správne súdy by mali mať účinnú legislatívnu úpravu až 01. augusta 2021 s reálnym začiatkom výkonu od 01. apríla 2022.
