Neplnoletý bol v roku 2020 zverený do starostlivosti matky. Styk maloletého s otcom bol pôvodne stanovený na jeden víkend a jedno popoludnie za dva týždne. Otec si mal syna vždy vyzdvihnúť pred bydliskom matky a na rovnakom mieste ho mal matke odovzdať. V čase pôvodného rozhodnutia bývali v jednom meste.
Styk otca so synom prebiehal dlhodobo problematicky, medzi rodičmi boli dlhodobé nezhody a spoločná komunikácia nebola na dobrej úrovni. Otec podal v auguste 2022 návrh na výkon rozhodnutia o styku s maloletým synom. Matka v marci 2023 navrhla novú úpravu styku – v menšom rozsahu – z dôvodu, že je syn nemá záujem o stretávanie sa s otcom. Zároveň navrhla, aby súd otcovi na syna zvýšil výživné. Otec následne navrhol, aby súd zveril syna do jeho starostlivosti. Všetky tieto konania nateraz prebiehajú na opatrovníckom súde.
Matka so synom sa v septembri 2023 presťahovali o vyše 450 km ďaleko od pôvodného bydliska rodiny. Bez súhlasu otca alebo opatrovníckeho súdu zmenila synovi trvalé bydlisko, prihlásila ho do miestnej školy a k miestnej pediatričke. Stanovený styk otca s maloletým tak neprebieha štandardne od doby presťahovania, čo otca viedla k tomu, aby podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení syna do jeho starostlivosti, určení základnej školy v mieste pôvodného bydliska rodiny a určení detského lekára na rovnakom mieste. Orgán sociálno-právnej ochrany detí (OSPOD) v tom istom čase podal návrh na vydanie špeciálneho predbežného opatrenia, ktoré malo spočívať v dočasnom zverení maloletého do starostlivosti otca.
Opatrovnícky súd najprv vyhovel návrhu OSPOD. Následne zamietol návrh otca z dôvodu nariadenia špeciálneho predbežného opatrenia. Matka podala odvolania a odvolací súd uznesenie opatrovníckeho súdu zmenil a návrh OSPOD zamietol . Aj napriek tomu, že je zrejmé, že dlhodobo dochádza k problémom pri realizácii styku otca so synom, že matka zmenila trvalé bydlisko syna bez súhlasu otca, nemožno nateraz učiniť záver, že normálny vývoj maloletého je ohrozený – z toho vyplýva, že podmienky pre razantný zásah do života maloletého neboli splnené. Odvolací súd následne potvrdil prvostupňového rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Fakticky to znamená, že v súčasnosti nie je predbežným opatrením upravená starostlivosť ani styk otca so synom.
Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal zrušenia rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu, že podľa jeho názoru nimi boli porušené jeho ústavne zaručené práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Prvý senát Ústavného súdu ČR (Ústavný súd) sťažnosti vyhovel a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dieťa ma právo na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov a právo rodičov na starostlivosť o dieťa má u každého z nich rovnakú váhu. Vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa a styku s ním musia byť najlepšie záujmy dieťaťa zohľadnené ako prvoradé. Už v minulosti Ústavný súd v prípade medzinárodných únosov detí rodičom dôvodil, že ak súdy nerozhodnú o styku dieťaťa s rodičom, ktorému neboli zverené do starostlivosti, a odsunú tak riešenie tohto problému na neskôr, porušia tým základné práva rodičov aj maloletých detí, ktoré majú právo byť v kontakte s oboma rodičmi. Obdobné závery sa uplatnia aj v konaniach tzv. vnútroštátnych únosov detí.
Ak by sa rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, odsťahoval do väčšej vzdialenosti z pôvodného miesta bydliska, súdy nemôžu takého konanie ponechať bez povšimnutia. Naopak, musia na ne reagovať. Tento presun musia súdy zohľadniť v rozhodovaní o úprave styku či vyživovacej povinnosti. V záujme rovnomerného vyváženia prekážok spojených s realizáciou styku dieťaťa s rodičom na väčšiu vzdialenosť je vhodné, aby takéto prekážky niesol čiastočne aj rodič, ktorý sa odsťahoval. K odovzdávaniu dieťaťa by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska dieťaťa. Uvedené platí aj pre rozhodovania o predbežných opatreniach dočasne upravujúcich styk dieťaťa s rodičom.
Aj keď podľa Ústavného súdu v aktuálne prejednávanej veci možno považovať za ústavne súladný záver odvolacieho súdu, že zverenie maloletého do dočasnej starostlivosti otca by za súčasnej situácie bolo pre dieťa príliš radikálne, nemožno odhliadnuť od faktu, že odvolací súd sa v rámci rozhodovania nezaoberal podstatou problému. Aj keď rozhodoval v nesporovom, beznávrhovom konaní, v ktorom je z úradnej povinnosti povinný vykonať všetko pre ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa.
Sťažovateľ aj OSPOD sa na súdy obrátili s návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia, pretože otec nebol so synom v kontakte od septembra 2023 v dôsledku protiprávneho konania matky. Z podaných návrhov aj vyjadrenia matky bolo zrejmé, že pomery v rodine sa významným spôsobom zmenili, v dôsledku čoho súdne stanovený styk otca s dieťaťom z roku 2020 už nezodpovedal realite. V takejto situácii mali súdy zaistiť efektívnu ochranu základného práva na rodinný živoť sťažovateľa aj maloletého, a to aj v prípade, že konkrétne návrhy na nariadenie predbežného opatrenia považovali za nedôvodné.
Odvolací súd mal predovšetkým k návrhu otca predbežným opatrením nanovo upraviť styk maloletého s otcom tak, aby aktuálne nastavenie styku zohľadňovalo protizákonné konanie matky, ktorá sa s dieťaťom odsťahovala bez súhlasu otca. Odvolací súd mal predovšetkým zvážiť miesto a spôsob odovzdávania maloletého tak, aby negatívne dôsledky protiprávneho konania neznášal otec. V rámci novej úpravy styku mal odvolací súd posúdiť, aká forma styku je v novej situácii vhodná a či nie je vhodné pri výkone styku zabezpečiť aj asistenciu odborných pracovníkov.
Odvolací súd nemal v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení odkázať otca na meritórne rozhodnutie a „dať od veci ruky preč“. Mal využiť jemu dostupné procesné prostriedky štandardného beznávrhového predbežného opatrenia takým spôsobom, aby styk maloletého s otcom bol realizovateľný aspon v nejakej forme.
zdroj: tlačová správa Ústavného súdu ČR
celý nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3399/23 je dostupný tu
