Navrhovateľka si v pôvodne uplatňovala nárok na príspevok na výživu od 4. mája 2008 mesačne vo výške 185 eur a súčasne nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedla, že s odporcom sú rodičmi maloletej, ktorá sa narodila mimo manželstva a ako jej rodičia spolu nežijú. Návrhom na zmenu petitu si navrhovateľka uplatnila iba príspevok na výživu vo výške 300 eur mesačne od 4. augusta 2007 do 4. augusta 2009. Uvedenú zmenu petitu súd pripustil. Súd s poukazom na príjmy navrhovateľky, odporcu a odôvodnené potreby navrhovateľky ustálil výšku vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľke formou príspevku na výživu nevydatej matke za obdobie dvoch rokov odo dňa otehotnenia, t. j. od 4. augusta 2007 do 4. augusta 2009 sumou 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Odvolací súd na odvolanie navrhovateľky aj odporcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 4. augusta 2007 do 4. augusta 2009 v sume 170 eur mesačne, t. j. v celkovej sume 4 080 eur. Konanie v časti príspevku na úhradu výživy v sume 300 eur mesačne za obdobie po 5. auguste 2009, v časti príspevku na zdravotné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom v sume 705,37 eur a v časti príspevku na výdavky spojené so zakúpením rôznych potrieb pre matku a dieťa v sume 780,06 eur zastavil a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Navrhovateľka napadla rozsudok odvolacieho súdu jednak z dôvodu existencie vady v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (CSP) a jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces malo spočívať v nedostatočnom odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie, týkajúceho sa zistenia majetkových pomerov odporcu za účelom určenia výšky príspevku podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine.
Podľa názoru senátu dovolacieho súdu konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo. Za procesnú vadu konania podľa tohto ustanovenia nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Namietanie nezrozumiteľnosti odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je rovnako spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Keďže prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza, Najvyšší súd pristúpil k preskúmaniu ďalšieho dovolacieho dôvodu spočívajúceho v namietanom nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolateľka odôvodnila namietané nesprávne právne posúdenie veci tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či súd musí pri určovaní výšky príspevku prihliadať na majetkové pomery otca dieťaťa a právnej otázky, či súd pri určovaní majetkových pomerov započítava úhradu nájomného zamestnávateľom za zamestnanca do celkového príjmu odporcu, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené.
Dovolací súd konštatoval, že druhá dovolateľkou nastolená otázka nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia, musí ísť predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V uvedenom prípade nešlo o otázku zásadného právneho významu, ale o otázku skutkovú. Dovolací súd zdôraznil, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie.
Pokiaľ ide o prvú dovolateľkou nastolenú právnu otázku, táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie je v danom prípade procesne prípustné a následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné.
V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke na jej výživu najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu. Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).
V preskúmavanej veci odvolací súd skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho ako aj po pôrode. Majetkové pomery otca ako povinného sa skúmajú len do tej miery, či je schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. Keďže podľa zistení prvostupňového súdu sa navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil v priemere o 170 eur mesačne, odvolací súd s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na určenie, či otec bude schopný uvedenú sumu navrhovateľke mesačne po dobu dvoch rokov platiť, zmenil rozsudok prvostupňového súdu a uložil odporcovi platiť navrhovateľke namiesto 150 eur sumu 170 eur mesačne.
Z uvedeného vyplynulo, že právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo správne, keďže dospel k správnemu právnemu názoru, podľa ktorého cieľom príspevku je vyrovnanie zníženej životnej úrovne matky dieťaťa, ktorá za otca dieťaťa nie je vydatá, v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietol.
Zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019
