Čo je regulované nájomné?
Po roku 1989, keď sa reštitučnými zákonmi vrátili bytové domy pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, vznikol pojem regulované nájomné. Pôvodným vlastníkom boli tieto byty vrátené s osobami, ktoré mali k jednotlivým bytom nájomné práva.
Cieľom cenovej regulácie nájomného v týchto bytoch je teda chrániť pôvodných nájomcov bytov, ktorým boli ešte v období pred rokom 1989 pridelené byty v zoštátnených domoch. Právna úprava je v tejto otázke obsiahnutá v opatrení Ministerstva financií SR č. 1/2008. Vlastníci týchto bytov namietajú, že ochrana nájomcov je nedôvodná. Argumentujú, že nemôžu so svojím vlastníctvom voľne nakladať, užívať ho, udržiavať či mať z neho primeraný výnos. Rovnaká cenová regulácia pretrváva bez podstatnejších zmien od roku 1989. Pre ilustráciu, podľa súčasnej cenovej regulácie je nájomné za byt s podlahovou plochou 100 m2 v historickom centre Bratislavy vo výške 100 eur mesačne.[1]
Prijatie sťažnosti na ďalšie konanie
Dňa 28. januára 2014 Európsky súd pre ľudské práva vyhlási rozsudok v prípade Bittó a ďalší proti Slovenskej republike. Ide o prvý z prípadov týkajúcich sa regulovaného nájomného. Sťažovatelia v tomto prípade namietajú, že ich práva týkajúce sa ochrany majetku podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)[2] boli porušené v dôsledku aplikácie právnych predpisov upravujúcich reguláciu nájomného na ich majetok. Predovšetkým tvrdia, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku pre nich predstavuje neprimerané bremeno, ktoré nemá žiadne opodstatnenie. Ďalej vo svojom stanovisku dopĺňajú, že slovenská legislatva je v rozpore s článkom 13 Dohovoru[3], a teda, že nemali vo vzťahu k tejto námietke k dispozícii žiaden účinný opravný prostriedok. V neposlednom rade tiež uvádzajú, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje, čo je podľa nich v rozpore s článkom 14 Dohovoru.[4]
Rozhodnutím zo 4. januára 2012 Európsky súd pre ľudské práva po preskúmaní stanovísk vlády a sťažovateľov vyhlásil túto sťažnosť za čiastočne prijateľnú. Odmietol námietku týkajúcu sa údajnej neexistencie prostriedku nápravy. Námietky týkajúce sa porušenia majetkových práv a diskriminácie nepovažoval za zjavne nepodložené a prijal ich na ďalšie konanie. Očakávaný rozsudok bude pravdepodobne naznačovať aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v ďalších prípadoch týkajúcich sa regulovaného nájomného.[5]
Pozri stránku Občianskeho združenia vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným
„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.“
„Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností“
„Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“
Informácia dostupná na webovej stránke MS SR
