Prieťahy v súdnom konaní na Slovensku: Hitparáda najpomalších súdov

Rekordný prípad ženy z Kysúc

Istá žena z Kysúc sa podľa tlačovej správy Ústavného súdu SR z 31. januára 2014 „preslávila“ tým, že na rozhodnutie v konaní na Okresnom súde Čadca si musela počkať 25 rokov. Predmetné konanie o jej podiele k nehnuteľnosti sa začalo ešte v roku 1987 a právoplatného rozhodnutia súdu sa žalobkyňa dočkala až v roku 2012[i]. Týmto prípadom sa trikrát zaoberal Ústavný súd SR a zakaždým dospel k záveru, že okresný súd svojou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom hrubo porušil práva žalobkyne a zapríčinil prieťahy v súdnom konaní[ii]. Množstvo procesných pochybení Okresného súdu Čadca spôsobilo, že bolo hrubo porušené právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy SR[iii].

Napriek preukázaným pochybeniam voči sudcom zatiaľ neboli právoplatne uložené disciplinárne tresty alebo iné disciplinárne opatrenia[iv]. Pritom vďaka rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je zrejmé, že prieťahy v súdnom konaní zapríčinila nemenovaná sudkyňa z Okresného súdu Čadca a nemenovaný sudca z Okresného súdu Žilina. Podľa informácií denníka Pravda obaja problémoví sudcovia sú naďalej „v talároch“[v].

Kde je zakopaný pes

Za povšimnutie stojí, že išlo o relatívne jednoduchú žalobu sťažovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa Ústavného súdu SR pochybili obaja nemenovaní sudcovia tým, že neefektívnym procesným postupom podstatne predĺžili rozhodovanie vo veci[vi]. Tým porušili právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovení článku 6 Ústavy SR[vii], ktoré precíznejšie vymedzuje článok 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd Rady Európy (ďalej len „Dohovoru RE“) ako „právo na spravodlivý proces“[viii].

V zmysle príslušných ustanovení Dohovoru RE právo na súdnu ochranu má dve základné zložky, ktoré môžeme zjednodušene označiť ako „právo na súd“ a „právo na určitú minimálnu kvalitu procesu“[ix]. Podľa profesora Bröstla z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach samotnú kvalitu súdneho konania by sme mali skúmať z hľadiska splnenia troch kritérií, ktorými sú spravodlivosť, verejnosť a primeraná rýchlosť (t.j. súdne konanie bez prieťahov zapríčinených postupom alebo nesprávnym rozhodnutím súdu)[x].

Čo hovorí Ústavný súd SR

Podľa tlačovej správy Ústavného súdu SR z 31. januára 2014 Okresný súd Čadca v prvostupňovom konaní nesprávne vypočítal súdny poplatok, dopustil sa nesprávneho úradného postupu a nesprávne meritórne rozhodol vo veci[xi]. Reakcia odvolacieho súdu na seba nenechala dlho čakať a Krajský súd v Žiline štyrikrát zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie a rozhodnutie[xii].

Aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresný súd Čadca pochybil tým, že v rámci dovolacieho konania na Najvyššom súde SR podľa ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)[xiii] nepredložil dovolaciemu súdu včas súdny spis (ale s oneskorením dva a pol roka). Vzhľadom na procesné pochybenia by sme mohli očakávať nielen finančné odškodnenie poškodenej žalobkyne, ale najmä disciplinárne potrestanie konkrétnych sudcov, ktorí prieťahy v súdnom konaní zapríčinili.

Na Slovensku je to tak

Nanešťastie nejde o ojedinelý a zriedkavý prípad. Opak je však pravdou, obdobné prípady sa z času na čas vyskytujú po celom Slovensku a kysuckí sudcovia v tom nie sú sami. Napriek predvolebným sľubom a občasným „brušným tancom“ slovenských politikov si zatiaľ žiadna vláda nedokázala poradiť s prieťahmi v súdnom konaní ani s nízkou vymožiteľnosťou práva na Slovensku.  

Aj keď kysucký prípad je výnimočný, niektorí „podarení“ sudcovia za svojimi kolegami z Čadce zaostávajú len „o vlások“. Napríklad 21 rokov si na právoplatné rozhodnutie počkali účastníci občianskoprávnych konaní na Okresnom súde Galanta a na Okresnom súde Žilina[xiv]. Iný majetkový spor na Okresnom súde Žilina trval 17 rokov a sporné strany na Okresnom súde Bratislava IV sa právoplatného rozhodnutia vo veci dočkali už po 14 rokoch[xv].

Čo na to sudcovia?

Aby to nebolo všetko, pomalé a nesprávne rozhodovanie slovenských súdov stojí Slovenskú republiku veľké peniaze. Len v roku 2013 musel štát zaplatiť poškodeným za prieťahy v konaní pred súdom vyše 800.000,- EUR[xvi]. Je pozoruhodné, že nesprávneho úradného postupu alebo prieťahov v súdnom konaní sa dopustila drvivá väčšina (až 40) slovenských súdov, viaceré dokonca opakovane.[xvii]

Prirodzene, predstavitelia súdnej moci na Slovensku sa takémuto hodnoteniu bránia a uvedené fakty spochybňujú ako neobjektívne. Nemenovaní predstavitelia Združenia sudcov Slovenska sa pre denník Pravda vyjadrili, že za dlhými rozhodovacími lehotami je preťaženosť súdov a navyše, „nápad“ (prideľovaná súdna agenda pre konkrétneho sudcu) je rozdeľovaný a prerozdeľovaný nerovnomerne podľa subjektívnych kritérií predstavených.