Novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
Novela zákona zavádza zákonnú možnosť pre členov komôr zriadených zákonom, ako napr. Slovenská advokátska komora, Slovenská komora exekútorov a pod., vykonávať volebné a hlasovacie právo elektronicky v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súvisiacich s pandémiou COVID-19.
Podmienky výkonu volebného alebo hlasovacieho práva určí ten, kto voľbu alebo hlasovanie zvolá, resp. vyhlási.
Na zmenu formy hlasovania nepostačoval zásah do interných predpisov komôr, zavedenie možnosti elektronického hlasovania a voľby vyžadovalo zmenu priamo zákonom.
Novela zákona o zdravotnej starostlivosti
Cieľom novely je umožniť sprístupnenie zdravotnej dokumentácie žijúceho pacienta plne spôsobilého na právne úkony najbližšej rodine v prípade, ak pacient vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný splnomocniť osobu na sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie alebo elektronickej zdravotnej knižky (napr. z dôvodu kómy). Okrem najbližšej rodiny, ak táto nie je, to môže byť osoba žijúca s pacientom v spoločnej domácnosti alebo blízke osoby.
Zároveň zavádza novela inštitút zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie a jeho odvolanie. Účelom je vyhovieť pacientom, ktorí si neželajú, aby boli informácie o ich zdravotnom stave zdieľané s určitými rodinnými príslušníkmi. Zákaz musí mať písomnú formu s osvedčeným podpisom osoby, ktorá ho vydáva. Rovnakou formou možno zákaz kedykoľvek odvolať.
Novela zákona o sociálnych službách
Základným cieľom novely zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov pobytovej formy sociálnych služieb. Pre posilnenie ochrany základných ľudských práv týchto zraniteľných osôb sa zavádza základné právo prijímateľa sociálnych služieb určiť dôverníka, ktorému je poskytovateľ sociálnej služby alebo jeho zamestnanec povinný oznamovať významné právne udalosti. Osoba určená za dôverníka musí byť spôsobilá na právne úkony a musí s takýmto určením súhlasiť.
Tento nový inštitút má zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd a ľudskú dôstojnosť prijímateľa sociálnej služby.
Novela zákona o upomínacom konaní
Súdy budú po novom povinné prihliadať na postavenie žalovaného ako na spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a posudzovať odôvodnenie odporu miernejšie v upomínacom konaní a konaní o platobnom rozkaze.
V týchto konaniach vydáva rozhodnutie najmä vyšší súdny úradník – z toho dôvodu novela zákona zavádza posúdenie a právny názor sudcu vo veciach, ktoré predpokladajú posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo dokumentov s ňou súvisiacich s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
Novela zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov
Zjednodušujú sa procesy a znižuje sa administratívna záťaž poskytovateľom, prijímateľom a ostatným subjektom zúčastneným na implementácii poskytovania príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Novela zavádza rozšírenie údajov a informácie zverejňovaných verejnosti, čim sa predpokladá zvýšenie transparentnosti.
Zmeny sa týkajú vyhlasovania výziev a schvaľovacích procesov žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako napr. možnosť zmeniť alebo zrušiť výzvu, ale aj samotnej realizácie a financovania projektov.
Zákon o podpore v čase skrátenej práce
Zákon zavádza tzv. „kurzarbeit“, ktorý má slúžiť na systémové poskytovanie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase pretrvávania vonkajšieho faktora, ktorý má dočasný charakter a zamestnávateľ mu nemohol predísť ani ho ovplyvniť a zároveň má tento faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom.
Podpora bude poskytovaná zamestnancom prostredníctvom vyplácania náhradnej mzdy úradom práce. Zamestnávatelia obdržia finančnú pomoc na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 60% priemerného hodinového zárobku za každú hodinu prekážky v práci.
Novela zákona o obetiach trestných činov
Novelou zákona sa zavádzajú zmeny v odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Oproti pôvodnej úprave môžu po novom obete požiadať o odškodnenie Ministerstvo spravodlivosti SR už po začatí trestného stíhania.
Zároveň sa rozširuje okruh obetí násilných trestných činov o
pozostalé osoby, ktoré žili so zomretým v spoločnej domácnosti,
obete trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a
trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorým bola spôsobená nemajetková ujma.
Zjednodušuje sa aj prístup obetí k odbornej pomoci prostredníctvom zriadenia intervenčných centier, ktoré by mali fungovať v rámci každého kraja.
