Pri schválenom zákone podľa prezidentky existuje odôvodnená pochybnosť o jeho súlade s relevantnými právnymi predpismi, ale aj s ústavným princípom právneho štátu a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Niektoré zmeny, voči ktorým smerujú jej pripomienky, boli do schváleného zákona prijaté na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, bez relevantnej odbornej diskusie a bez prihliadnutia na viaceré vážne výhrady voči navrhovaným zmenám. Predkladateľ podľa prezidentky nezosúladil ustanovenia zákona s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, a to najmä tými, ktoré vyplývajú z dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv. Aarhuského dohovoru.
Na efektívne a reálne uplatňovanie práv verejnosti vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru je nutné, aby verejnosť mala postavenie účastníka konania, lebo iba tak vie reálne uplatňovať svoje práva. Schválením viacerých novelizačných bodov zákona však dochádza k prehĺbeniu rozporov s týmto záväzkom, a to najmä obmedzovaním práv verejnosti vyjadrovať sa napríklad k ťažbe dreva v procese povoľovacích konaní. Schválená novela bezdôvodne paušálne obmedzuje účasť verejnosti na všetkých rozhodovacích procesoch a súčasne úplne vylučuje účasť verejnosti v prípade prijímania opatrení pri tzv. mimoriadnych udalostiach v lesoch, ktoré umožňujú vykonať výrub. Uvedené ustanovenia sú nielen priamym krokom späť oproti súčasnej úprave, ale sú aj priamou obštrukciou a popretím priznania práva verejnosti zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa lesného bohatstva Slovenskej republiky. Obava z neefektivity a spomalenia konania nemôže byť podľa prezidentky legitímnym základom pre taký vážny zásah do ústavou chránených práv a oprávnených záujmov občanov a verejnosti na informovanosť a prístup a účasť na relevantných správnych konaniach a rozhodnutiach.
Na rozdiel od zákona o lesoch, druhú spornú novelu - novelu zákona o ochrane prírody - prezidentka podpísala. Novela vyvažuje viac obtiažne zlučiteľných záujmov a preto vyvolala laické i odborné diskusie, ale aj veľmi silné ľudské vášne. Prezidentka sa preto veľmi dôkladne oboznámila tak s argumentáciou predkladateľa - Ministerstva životného prostredia SR -, ako aj lesníkov, či ochranárskych organizácií, ktoré boli za, ale aj proti jej prijatiu. Po vyhodnotení všetkých argumentov túto novelu podpísala.
Prezidentka je presvedčená, že plusy prijatej novely prevyšujú jej mínusy. Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030. Zavádza do praxe zákaz plošnej ťažby od 3. stupňa ochrany vyššie, posilňuje kompetencie ŠOP pri náhodnej ťažbe, zvyšuje napríklad ochranu vtáctva, biotopov a vodných tokov. Aj v kritizovaných oblastiach novely, ako je otázka vydávania odborných stanovísk na činnosti v územiach Natura 2000 úprava prináša nové kompenzačné mechanizmy, ktoré pri správnej aplikácii môžu priniesť aj pozitívnu zmenu.
Prezidentka novelu zákona o ochrane prírody a krajiny podpísala nie ako normu, ktorá bez zvyšku napĺňa očakávanie najvyššej priority, ktorou je ochrana slovenskej prírody. Jej prijatie považuje len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia.
Prezidentka okrem spomínaného zákona podpísala 1.októbra 2019 ďalších 12 zákonov schválených na septembrovej schôdzi NR SR.
Zdroj: prezident.sk
