Charakter premlčania
Premlčanie je jeden z občianskoprávnych inštitútov, popri preklúzii a vydržaní, pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa na premlčanie práva. Samotné právne účinky premlčania nastávajú ak uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva, ak veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde a ak sa dlžník premlčania dovolá. Je výlučne iba na úvahe a individuálnej dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá.
Premlčanie v judikatúre slovenských a českých súdov
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 26. 11. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2232/2005
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Plynutie subjektívnej premlčacej doby však nemôže začať skôr než plynutie objektívnej premlčacej doby, t. j. skôr než škoda vznikla.
Rozhodnutie súdu: R 1/1998
Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.
Rozhodnutie súdu: NS SR z 27. januára 2011 2MCdo 11/2010
Ustanovenie § 408 ObZ ráta teda s dvomi možnosťami. Podľa prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby ) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. Podľa druhej možnosti (ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ alebo po jej uplynutí) vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí. Ustanovenie § 408 ObZ, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje uplatnenie (aplikáciu ) § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 27. 5. 2004, sp. zn. 32 Odo 680/2003
Za deň rozhodujúci pre začiatok premlčacej doby možno považovať ten, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu bez určenia doby plnenia len za predpokladu, že právo možno objektívne vykonať, t. j. že veriteľ môže zaslať písomnú výzvu obligačnému dlžníkovi a stanoviť tak splatnosť dlhu ručiteľa. Pokiaľ veriteľovi bránili objektívne okolnosti pri výkone práva, napr. dlžník má neznámy pobyt a nemožno mu doručiť, splatnosť dlhu tak nie je ponechaná na vôľu veriteľa a za rozhodujúci deň pre začiatok premlčacej doby tak možno považovať deň, kedy tieto okolnosti odpadnú a veriteľ môže svoje právo vykonať.
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 23. 2. 2006, sp. zn. 33 Odo 1174/2005
Premlčacia doba pri pôžičke, kde splatnosť dlhu nebola dohodou účastníkov dojednaná ani nevyplýva z právneho predpisu, začne plynúť odo dňa nasledujúceho po vzniku dlhu.
