Návrh premiéra bol reakciou na ďalšiu kauzu údajne predraženého vyplácania právnikov MH Manažmentom, podľa ktorej mali byť právnikom uhrádzané výdavky vo výške až 582,- EUR za hodinu práce. Podľa šéfa MH Manažmentu Ľ. Lopatku však nie je zverejnená informácia úplnou pravdou. Podľa jeho slov bývalé vedenie MH Manažmentu (po kauze R. Bžán) vysúťažilo 5 právnych firiem, s ktorými uzavrela rámcové dohody. Cenové ponuky týchto firiem sa pohybujú od 70,- EUR/hodina až po 500,- EUR/hodina (uvedené sumy sú bez DPH). Medzi týmito piatimi firmami sa o každú službu súťaží zvlášť, pričom so spoločnosťou, ktorá ponúkla 582,- EUR za hodinu práce bez DPH vraj doteraz nebola uzatvorená žiadna zmluva a tým pádom ani vyplatená odmena v uvedenej výške.
Štátny MH Manažment je nástupcom Fondu národného majetku, ktorý sa neslávne dostal do povedomia vyplácaním vysokých odmien pre právnickú firmu R. Bžána. R. Bžán zastupoval Fond národného majetku v spore s talianskou firmou Enel o vodnú elektráreň Gabčíkovo a za úspešnú obhajobu mal dostať odmenu vo výške až 77 miliónov eur (t. j. podielovú odmenu 11%). Po zverejnení a medializácii sa následne vyrokovalo zníženie odmeny na sumu 17,5 milióna eur, čo na platové pomery slovenských advokátov stále predstavuje neobvykle vysokú sumu. Pôvodné vedenie MH Manažmentu skončilo a noví nástupcovia sa pokúsili súdnou cestou dosiahnuť zablokovanie tejto odmeny, avšak nepochodili ani na okresnom ani na krajskom súde.
Ďalšou obdobnou kauzou bola zmluva medzi MH Manažment a advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS v sporoch o určenie vlastníckeho práva k akciám spoločnosti Mondi SCP, ktorá bola žalovaná spoločne aj s ružomberskými papierňami. MH Manažment v tomto prípade vyplatila ešte pred ukončením sporu 1,63 milióna eur.
Riešením na tento problém by podľa premiéra a niektorých ďalších predstaviteľov Vlády SR mal byť samostatný Štátny úrad právneho zastupovania, ktorý by zamestnával právnikov. Takýto úrad by priamo zastupoval štát a mal by sa tým pádom okresať počet obstarávaní právnych a poradenských služieb, ktorých cena je často nadhodnotená. Okrem ceny je problémom aj vykazovanie odpracovaných osobohodín, ktorých pravdivosť je ťažké overiť. Údajne by zmenšenie počtu obstarávaní malo priniesť aj elimináciu korupcie a dohadzovanie zákaziek z politickej úrovne pre „kamarátov“, avšak takýto problém sa môže ľahko prejaviť aj pri obsadzovaní konkrétnych miest už na novovzniknutom úrade. Otázkou zároveň je, či by takýto úrad a jeho zamestnanci dokázali pokryť špecializované agendy rezortov, ktoré už teraz majú zriadené napr. sekcie právnych služieb zastupujúce štát v rozsahu kompetencií daného rezortu. Ďalšou neznámou je, či by štát dokázal v štruktúre tabuľkových platov zaplatiť dobrých a kvalitných právnikov v takej miere, aby boli ochotní odísť zo súkromných spoločností a pracovať pre štát.
„Moja predstava je taká, že všetko, čo si môže urobiť štát v týchto službách, nech si ich priamo zabezpečuje svojimi vlastnými, veľmi dobre zaplatenými zamestnancami, s platmi, ktoré budú konkurovať súkromnej sfére,"
dodal premiér Matovič.
Príkladom a inšpiráciou pre vznik takéhoto úradu má byť český Úřad pro zastupování státu ve věcech majetkových. Tento úrad bol zriadený v roku 2002 ako organizačná zložka štátu, zodpovedá sa priamo Ministerstvu financií. Má zriadených 8 územných a 45 regionálnych pracovísk po celej republike. Hlavnú agendu úradu tvorí:
zastupovanie štátu
- úrad zastupuje štát v majetkovo-právnych konaniach pred orgánmi (súdy, správne orgány, rozhodcovské súdy a pod.),
- dlhodobá úspešnosť v konaniach je až 90%,
- v roku 2019 úrad obhájil skoro 37 miliárd českých korún,
- najčastejšie zastupovanými subjektami sú Státní pozemkový úřad, Ministerstvo spravedlnosti a Ministerstvo financí.
hospodárenie s vymedzeným hnuteľným aj nehnuteľným štátnym majetkom
- za rok 2019 dosiahli príjmy úradu necelých 1,5 miliardy českých korún (predaj nadbytočného majetku, prenájom majetku a odúmrť),
- prepis nehnuteľností zapísaných vo vlastníctve neexistujúcich štátnych subjektov na skutočných vlastníkov,
- zverejňovanie zoznamu nehnuteľností s nedostatočne identifikovanými vlastníkmi, ktorý pomáha občanom dohľadať rodinný majetok. Zoznam obsahuje až 179 tisíc nehnuteľností.
dislokačná agenda,
- optimalizácia, umiestnenie štátnych úradov a ich premiestnenie zo súkromných nájomných vzťahov do štátnych budov,
- pre analyzovanie možností šetrenia používajú Centrálny register administratívnych budov, v ktorom je evidovaných 2 180 položiek. Dokážu tak jednoducho porovnať, ktorý rezort využíva koľko budov a akú platí výšku nájomného,
- pri nadmerných výdavkoch úrad upozorní štátnu inštitúciu a vyzýva ich, aby stav napravili.
K návrhu premiéra zaslal predseda Slovenskej advokátskej komory („SAK“) T. Borec otvorený list, v ktorom nesúhlasí so zriadením takéhoto úradu: „Poskytovanie právnej služby je vždy vyžiadané klientom a je ústavným právom každej osoby (teda aj štátu), aby si v rámci právnej regulácie dohodol podmienky, za ktorých si objednáva právne služby. Advokát nie je tou osobou, ktorá oslovuje klienta a Slovenská republika ako klient má osobitné postavenie a možnosť stanoviť si podmienky poskytovaných služieb.“ Zároveň za SAK ponúkol spoluprácu a návrh vytvoriť zoznam advokátov poskytujúcich pre štát spolu so stanovením regulovanej odmeny za právne služby pre štát.[1]
Za úvahu stojí, či by nepostačovalo zvýšenie transparentnosti uzatvárania zmlúv na právne a poradenské služby a zamedzenie dohadzovania zákaziek, prípadne zanalyzovať návrh SAK o vytvorení zoznamu advokátov, ktorí by mali záujem pracovať pre štát. Vytvorenie samostatného úradu nemusí byť zlý nápad, avšak pri nedostatočnom odbornom, personálnom a finančnom zabezpečení môže vzniknúť zbytočný a nefunkčný úrad, ktorého výstupy budú neodborné a v praxi nevyužiteľné. Na druhej strane a vzhľadom na skúsenosti zo susedného Česka nie je vylúčené, že kvalitným zmanažovaním takéhoto úradu a správne nastavenými kompetenciami by mohla Slovenská republika v budúcnosti ušetriť až stovky miliónov eur.
