Vecné právo
V súvislosti s vecnými právami je v prvom rade v návrhu upravená držba, pri ktorej sa vymedzuje pojem držiteľ. Ďalej sa napríklad stanovuje vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej má byť držiteľ hnuteľnej veci aj jej vlastníkom (ak nie je vlastník zapísaný vo verejnom registri). Taktiež sa rozlišuje medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou. Pri vlastníckom práve sa v prvom rade vymedzuje jeho obsah a reguluje sa jeho obmedzenie v rovine súkromného práva. Návrh tiež zavádza novinku ohľadom sporov o hranice pozemkov, pričom rozlišuje medzi spormi o spornej ale objektívne zistiteľnej hranice, a spornej hranice, ktorú nemožno objektívne zistiť. V druhom prípade by mal mať súd právomoc konštitutívne určiť hranicu medzi pozemkami. Upravuje sa aj domnienka správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, od ktorej sa odvíja aj ochrana dobromyseľného nadobúdateľa.
Obsah vlastníckeho práva je v návrhu vymedzený tak, že vlastník má právo v rozsahu, ktorý pripúšťa právny poriadok, predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a inak s ním nakladať podľa svojej vôle a iné osoby z toho vylúčiť. Aktuálna definícia obsahu vlastníckeho práva v § 123 občianskeho zákonníka je nasledovná: Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Pri spoluvlastníctve sa už nerozlišuje medzi podielovým a bezpodielovým, z dôvodu zmeny bezpodielového na spoločné imanie manželov. Zachované ostáva v návrhu iba podielové spoluvlastníctvo, pri ktorom sa upúšťa od aktuálnej koncepcie zákonného predkupného práva, a jeho povinnosť sa značne zužuje iba na špecifické prípady. Zavádza sa napríklad aj dohoda o odklade zrušenia spoluvlastníctva. Pri vecných právach k cudzej veci, resp. obmedzených vecných právach došlo k zmenám najmä pri vecnom bremene, naopak pri záložnom práve sa úprava veľmi nemení. V rámci úpravy vecných práv návrh počíta aj s osobitnou reguláciou vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom.
