Postavenie prokuratúry a Generálneho prokurátora SR
Ústava SR určuje postavenie prokuratúry aj Generálneho prokurátora SR (GP) a to formou normatívneho ukotvenia úloh, ktorými sú poverení.
„Čl. 149
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Čl. 150
Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.“
Podrobnosti o organizácii prokuratúry, právach a povinnostiach prokurátorov a ich vymenúvaní a odvolávaní upravuje zákona zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších zákonov.
Podľa uvedeného zákona je prokuratúra samostatným štátnym orgánom, na ktorej čele sa nachádza GP a riadi sa princípom hierarchie, čiže prokurátori pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadradenosti. V záujme jednotnej, účinnej a rýchlej ochrany práv a právom chránených záujmov je procesná samostatnosť podradených prokurátorov limitovaná a GP okrem riadenia aj kontroluje činnosť prokuratúry s ohľadom na zákonnosť postupov a rozhodovania. V rámci prípravného konania do tejto právomocí GP patrí aj uplatňovanie § 363 a nasl. Trestného poriadku (TP):
„(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.
(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.“
Slovenská advokátska komora (SAK) v analýze upozorňuje, že tak ako prokuratúra, aj GP pri výkone svojej pôsobnosti, medzi ktoré patrí okrem iného aj uplatňovanie § 363 TP, sú povinní tieto prostriedky využívať bez akýchkoľvek vplyvov zákonodarnej či výkonnej moci, alebo iných subjektov.
Historický pohľad na inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bolo ako mimoriadny opravný prostriedok do TP zavedený v rámci jeho rekodifikácie ako reakcia na zrušenia inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý nevyhovoval medzinárodným ani ústavným štandardom.
„Právna úprava mimoriadnych prostriedkov, vrátane inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, podľa § 363 a nasl. TP, vzhľadom na to, že sú prielomom do právoplatnosti rozhodnutí, musí rešpektovať obmedzenia, že tento zásah je odôvodnený len v prípade, keď rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, má také chyby, že ponechanie rozhodnutia (právoplatného rozhodnutia), by vo svojich dôsledkoch znamenalo vážne ohrozenie správneho, ale predovšetkým spravodlivého rozhodnutia, zaručeného podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ako aj podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,“
uvádza SAK v analýze.
Pôvodná koncepcia spomínaného inštitútu predpokladala uplatňovanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku len vo vzťahu k meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci, medzi ktoré však rozhodnutie, resp. uznesenie o vznesení obvinenia nepatrí. Odsek 1 predmetného ustanovenia totiž pôvodne obsahoval túto vetu:
„Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“
Tá však bola pri novelizácii TP zákonom č. 401/2015 Z. z. vypustená, čoho následkom bolo rozšírenie okruhu právoplatných rozhodnutí policajta a prokurátora z prípravného konania aj o procesné a medzitýmne. To znamená, že GP môže zrušiť akékoľvek z týchto rozhodnutí za podmienky, ak bol rozhodnutím porušený zákon alebo jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Dôvodmi uplatnenia tohto inštitútu môže byť:
nesprávne skutkové zistenia alebo vyvodenie nesprávnych právnych záverov,
nesprávna aplikácia a interpretácia zákonných ustanovení týkajúcich sa procesných postupov,
arbitrárnosť rozhodnutí.
Opravné konanie má za úlohu zvyšovať záruky zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a jeho účelom je naplniť zmysel trestného konania, ktorým okrem iného je náležite zistiť trestný čin a spravodlivo potrestať páchateľov za dodržania zásady stíhania zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je s ohľadom na nápravu nezákonných rozhodnutí či procesných postupov orgánov činných v trestnom konaní efektívnym prostriedkom voči nedôvodným a nezákonným rozhodnutiam v prípravnom konaní.
Právomoc generálneho prokurátora
SAK v analýze prehľadne zhrnula viaceré argumenty odbornej aj laickej verejnosti týkajúce sa diskutovaného oprávnenia GP podľa § 363 TP a zároveň ku všetkým pripojila svoje stanovisko, o ktorých sa dočítate nižšie.
Argument: Oprávnenie GP zrušiť aj uznesenia o vznesení obvinenia má za následok porušenie zákazu vydávať negatívne pokyny a zásah do procesnej nezávislosti a zodpovednosti prokurátora.
SAK: Nemožno prisvedčiť správnosti argumentácie, že rušením uznesenia o vznesení obvinenia postupom GP podľa § 363 TP dochádza k porušeniu zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny a zásahu do procesnej nezávislosti prokurátorov, nakoľko ide o nepochopenie účelu, podstaty a predmetu negatívnych pokynov.
Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/200 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov „nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžalobu alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného“.
Účelom zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi je vylúčiť procesné situácie, kedy by negatívny pokyn vo svojich dôsledkoch znemožnil stíhanie páchateľa (podozrivého).
Oproti tomu účelom rozhodnutia GP podľa § 363 TP je náprava už vydaných nezákonných uznesení o vznesení obvinenia. Jednoducho uplatnenie postupu podľa § 363 TP voči nezákonným uzneseniam o vznesení obvinenia má zabrániť tomu, aby obvinený nebol nedôvodne (nezákonne) stíhaný a vystavovaný tak negatívnym dôsledkom s tým spojeným, čo je prejavom (naplnením) tak účelu trestného konania (spravodlivé potrestanie páchateľa - § 1 TP), ako aj zásady stíhania obvineného zákonným spôsobom (§ 2 ods. 1 TP). Inak povedané, účelom trestného stíhania, ergo trestného konania, nie je potrestanie páchateľa „za každú cenu“ bez ohľadu na to, či pri tom bol porušený zákon, a preto nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia nemožno tolerovať, ale je potrebné vzniknutú nezákonnosť efektívne a neodkladne napraviť (odstrániť) a nezaťažovať ňou ďalší priebeh trestného konania, či rozhodnutie o nej ponechávať na súdy (súdne konanie).
Rozhodovaním GP postupom podľa § 363 TP nedochádza k zásahu do procesnej samostatnosti prokurátorov, ale k naplneniu ústavnej a zákonnej kompetencie priznanej GP riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a navyše predstavuje konkrétnu formu (prostriedok) uplatnenia princípu hierarchického usporiadania prokuratúry.
Argument: V čase rozhodovania GP o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia môže byť vyšetrovanie v predmetnej veci len na jeho začiatku, kedy nie sú vyčerpané všetky dôkazné prostriedky, ktoré by v budúcnosti mohli odôvodniť jednoznačný záver.
SAK: Nemožno prisvedčiť ani správnosti argumentácie, že v čase rozhodovania GP o zrušení obvinenia je rozhodnutie predčasné, nakoľko nie sú vyčerpané všetky dôkazné prostriedky.
V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že GP postupom podľa § 363 TP posudzuje zákonnosť napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia v čase jeho vydania a teda, či v čase jeho vydania boli splnené všetky tak formálne, ako aj materiálne podmienky, normatívne ukotvené v ust. § 206 ods. 1 TP. Zároveň sa žiada pripomenúť, že zrušením nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia sa nevytvára procesná prekážka (res indicata) v prípadnom ďalšom stíhaní obvineného, po zrušení obvinenia.
Argument: GP postupom podľa § 363 TP rozhoduje aj o uzneseniach, ktoré neboli preskúmané na základe sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku.
SAK: Rovnako nemožno prisvedčiť ani správnosti argumentácie, že postupom GP v procesnej situácii, kedy predmetné rozhodnutie nebolo predmetom sťažnostného prieskumu, dochádza k porušeniu zákona či medzinárodných alebo ústavných štandardov garantujúcich právo na spravodlivé konanie. Opak je pravdou, keďže uplatnením priznanej kompetencie podľa § 363 TP vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov činných v trestných konaniach, ktoré neboli predmetom sťažnostného prieskumu zo strany podriadených (dozorových) prokurátorov, dochádza k naplneniu zásady legality, (nakoľko trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený TP), ako aj zásady oficiality (nakoľko orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z vlastnej iniciatívy tak, aby bol naplnený účel trestného konania, a teda sú povinné uplatňovať priznanú procesnú kompetenciu, keď sú na to splnené zákonné podmienky, a to bez ohľadu na postoj, či procesnú aktivitu strán, či osôb zúčastnených v trestnom konaní).
Argument: Skutočnosť, že rozhodnutie GP postupom podľa § 363 TP nie je preskúmateľné súdom je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a požiadavkami na spravodlivé konanie.
SAK: V konečnom dôsledku nemožno prisvedčiť ani správnosti argumentácie, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia GP podľa § 363 TP súdom je v rozpore s medzinárodnými štandardmi či požiadavkami na spravodlivé konanie.
Naopak, je v rozpore s obžalovacou zásadou, pokiaľ by o zákonnosti uznesenia o zrušení obvinenia GP vydaného postupom podľa § 363 TP rozhodol súd. Podstatou obžalovacej zásady v trestnom konaní je rozdelenie základných procesných funkcií (obžaloba, obhajoba, rozhodnutia) medzi jednotlivé procesné subjekty. Funkcia žalobcu je zverená samotnému procesnému subjektu – prokurátorovi, bez jeho návrhu nemožno realizovať trestné konanie a k podaniu obžaloby nemôže byť prokurátor nútený, a to ani priamo ani nepriamo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 4Tz 28/2010).
Záver
Záverom možno konštatovať, že podľa názoru SAK je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy len z dôvodu nepopulárneho rozhodnutia. Takáto zmena, motivovaná negatívnou reakciou verejnosti na aktuálne rozhodnutie, by bola v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
„Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, „dominus litis - pán sporu“, je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade Slovenska je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je v rozpore s požiadavkou právneho štátu,“
uvádza SAK vo vyjadrení k aktuálnemu využitiu zákonnej právomoci GP podľa § 363 TP.
