V predmetnom spore pacient požiadal svoju stomatologičku o kópiu svojho lekárskeho záznamu s cieľom vyvodiť voči nej zodpovednosť za pochybenia, ktorých sa voči nemu údajne dopustila pri poskytovaní stomatologického ošetrenia. Táto stomatologička však požadovala, aby pacient uhradil poplatky spojené s poskytnutím kópie lekárskeho záznamu, ako to stanovuje nemecké právo.
V presvedčení, že má právo na bezplatnú kópiu, podal pacient žalobu na nemecké súdy. V tejto súvislosti sa nemecký Spolkový súdny dvor obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami. Nemecký súd zastáva totiž názor, že vyriešenie sporu závisí od výkladu ustanovení práva Únie, konkrétne všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).[1]
Súdny dvor vo svojom rozsudku pripomína, že GDPR zakotvuje právo pacienta získať prvú kópiu svojho lekárskeho záznamu v zásade bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady. Prevádzkovateľ môže požadovať platbu len vtedy, ak pacient už bezplatne dostal prvú kópiu svojich údajov a znovu o to požiada.
Dotknutá stomatologička sa musí považovať za osobu zodpovednú za spracovanie osobných údajov svojho pacienta. Ako taká je povinná poskytnúť pacientovi bezplatne prvú kópiu jeho údajov. Pacient nie je povinný svoju žiadosť odôvodniť.
Ani s ohľadom na ochranu ekonomických záujmov ošetrujúcich osôb nemôže vnútroštátna právna úprava ukladať pacientovi poplatky za prvú kópiu jeho lekárskeho záznamu.
Okrem toho má pacient právo získať úplnú kópiu dokumentov obsiahnutých v jeho lekárskom zázname, ak je to nevyhnutné pre porozumenie osobných údajov obsiahnutých v týchto dokumentoch. Toto právo zahŕňa údaje v lekárskom zázname obsahujúce informácie, ako diagnóza, výsledky vyšetrení, posudky ošetrujúcich lekárov a akákoľvek poskytnutá terapia alebo zákroky na nej uskutočnené.
Celé znenie rozhodnutia nájdete na https://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?num=C-307/22.
Zdroj: tlačová správa Súdneho dvora EÚ, rozsudok Súdneho dvora vo veci C-307/22
