Notársku profesiu v našom „prieskume“ svojimi odpoveďami prezentovala členka prezídia Notárskej komory a vzdelávacej komisie Notárskej komory SR JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovou, PhD. (MIB).
Práca notára môže prísť mladým energickým študentom práva ako menej záživná, možno monotónna, na druhej strane stabilná. Čo je podľa Vás najväčšou výhodou tohto povolania?
MIB: Notár je klasické právnické povolanie, ktorého základ možno nájsť ešte v starovekých locca credibilia, v stredovekých kráľovských a neskôr verejných notároch. V každom období histórie inštitútu notára mu bolo spoločné, že štát preniesol určitú časť výkonu verejnej moci práve na notára. Bolo to najmä spisovanie listín, dedičské právo, umorenie listín, či úschovy, ktoré sa v jednotlivých spoločenských obdobiach obmieňali. Preto dnes človek nemusí mať vyštudovanú právnickú fakultu na to, aby vedel, že notár je právnik, odborník v oblasti dedičského práva, majetkových najmä vecných práv, v obchodnom práve. Myslím si, že v povedomí ľudí je už z histórie zakorenený istý rešpekt a dôvera k tomuto povolaniu. Často sa však stáva, že práve mladí a energickí študenti práva aj po skončení školy toho veľa o notároch a notárskej činnosti nevedia, pretože sa tomu na právnických fakultách nevenuje dostatočná pozornosť, respektíve neposkytuje adekvátny priestor. Z toho vyplýva, že čerství absolventi ani len neuvažujú, že by sa ich kariéra uberala týmto smerom.
Podľa môjho názoru príčinou vyššie popísaného stavu je fakt, že notárstvo funguje na princípe „numerus clausus“, ktorý znamená, že počet notárskych úradov je regulovaný a určovaný štátom. Čo je však vzhľadom na výkon verejnej moci aj samozrejmé, rovnako ako je to v iných krajinách latinského notárstva či vo vnútri Slovenska, rovnako ako u sudcov, ktorých postavenie má notár práve v dedičských veciach (v umorovacích konaniach a v solučných úschovách). Na druhej strane je nevyhnutné podotknúť, že stať sa notárom môže v podstate každý vyštudovaný právnik, ktorý spĺňa podmienky podľa Notárskeho poriadku a na základe úspešného absolvovania výberového konania je ministrom spravodlivosti vymenovaný za notára. Nestotožňujem sa ani s tvrdením, že práca notára je monotónna, pretože v súčasnej dobe, ktorá so sebou prináša najmä veľmi rýchlo sa meniacu legislatívu, musí byť notár stále v strehu a študovať zmeny, ktoré potom reflektuje v rámci svojej notárskej činnosti, či už pri spisovaní rôznych zmlúv pojatých do notárskych zápisníc alebo v rámci konania notára ako súdneho komisára v konaniach o dedičstve. Najväčšou výhodou notárskeho povolania je práve skutočnosť, že notár dbá o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom, čo je zakotvené v motte notárskej komory aj môjho úradu „lex est quod notamus“ - zákon je to, čo je zapísané.
Pre mňa je najväčším benefitom práce notára jeho postavenie – slobodné právnické povolanie (podnikateľ) versus verejný činiteľ, ktorému je daná dôvera štátu tým, že mu deleguje priamo zákonom výkon určitých činností, ktorý však na notára dohliada a štátu (ministerstvu spravodlivosti) zodpovedá.
Je ťažké stať sa notárom s vlastným notárskym úradom?
MIB: Stať sa notárom je relatívne dlhý a náročný proces. Vyžaduje si množstvo štúdia, ktoré zaberie dosť času, tým pádom sa logicky niektorých iných vecí vo svojom živote musíte zriecť, pretože Vám na nich už priestor neostane. Ja by som ani nepovedala, že byť notárom je povolanie respektíve zamestnanie, ale poslanie – to je asi každá práca, ktorá človeka baví. Je príjemným feedbackom, ak Vás ako notára vyhľadávajú a cítia vo Vás vopred dôveru, že im po právnej stránke poradíte na najvyššej odbornej a ľudskej úrovni. Je preto pre notára nevyhnutné, aby sa celý život vzdelával a pracoval na sebe. Proces prípravy a výchovy budúcich notárov zabezpečuje Notárska komora Slovenskej republiky a to prostredníctvom Vzdelávacej komisie. Táto každoročne pripravuje kurzy pre mladých absolventov právnických fakúlt zamestnaných u notára ako notárski koncipienti, ktorých úspešné absolvovanie je predpokladom pre účasť na notárskej skúške, čím sa stanete najskôr po 3 rokoch absolvovania notárskej praxe notárskym kandidátom, a v neposlednom rade organizovaním odborných podujatí pre notárov samotných. Pokiaľ to všetko absolvujete, mladý vyštudovaný právnik sa môže stať notárom za niečo vyše piatich rokov, pričom hlavnou podmienkou je úspešné zvládnutie výberového konania, ktoré sa skladá z psychologických testov a pohovorov, písomnej a ústnej časti a zároveň vymenovanie ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Stretáva sa notár s väčším množstvom právnych predpisov alebo väčšinou využíva niekoľko pre jeho povolanie najpotrebnejších?
MIB: Čo sa týka zoznamu právnych predpisov, v ktorých sa notár musí vedieť orientovať a správne používať, tak ten je skutočne dlhý. Samozrejme aj v tejto profesii sa objavujú predpisy, ktoré používa na každodennej báze ako sú napríklad Občiansky zákonník, Civilný mimosporový poriadok či Notársky poriadok, no na druhej strane je dobre vedieť reagovať a vedieť sa orientovať aj v oblastiach, ktoré verejnosť vníma, že nie sú výsostne typické pre notára ako napríklad obchodný zákonník, katastrálny zákon, pozemkové predpisy, zákon o vlastníctve bytov, o nájme, zákon o dani z príjmov, ktorý notári využívajú pri registrácii prijímateľov 2% podielu zaplatenej dane a mnohé iné.
____________________________
Ďalším z respondentov je exekútor JUDr. Jozef Liščák (JL), ktorý sa vyjadril jednak k negatívnemu vnímaniu tejto profesie verejnosťou, ako aj ceste k zriadeniu vlastného exekútorského úradu.
V čom je práca exekútora iná v porovnaní s ostatnými právnickými profesiami?
JL: Slovenská republika zostala v roku 1992 po svojom vzniku, odkázaná na svojich popredných právnikov, aby sa okrem nápadov na zrýchlenie meritórneho konania hľadal spôsob ako vyriešiť aj druhú časť súdneho konania a v tomto smere vykonávacie konanie podobne upraviť. Výkon rozhodnutia teda ako súčasť súdneho konania v nemalej miere zaťažoval sudcov a úradnícky personál súdov.
Už v tomto čase sa preferovala istá časť sudcov, ktorá volala po tom, aby sa aj výkon rozhodnutia zracionalizoval. A tak došlo v roku 1995 k odbremeneniu súdov od obrovského množstva neskončených vecí vykonávacieho konania a k presunu časti súdnej moci v tomto smere na exekútorov. Zo spomínanou agendou preto exekučný zákon predpokladal nakladať len privátnymi exekútormi podľa vzoru Francúzskej republiky .
Naši exekútori musia mať skončené vysokoškolské vzdelanie získané na právnických fakultách. A po zložení odbornej skúšky si zriadia exekútorské kancelárie. Práca exekútorov v porovnaní s inými právnickými povolaniami sa líši hlavne v tom, že je oveľa nebezpečnejšia a náročná na cestovanie a čas. Pri výbornej znalosti exekučného práva sa k nemu pridáva aj znalosť civilného sporového poriadku, ale aj iných civilných kódexov. V porovnaní s inými právnickými povolaniami v ničom nezaostáva ani v náročnosti ani v kvalite vykonávania odbornej skúšky. I keď teda má svoje úskalia, je stále atraktívnou hlavne u mužskej časti našej populácie. Okrem bežných ťažkostí našich exekútorov trápia časté výčitky od spoluobčanov, ktorí akoby zabudli na to, že dlh zostáva stále len dlhom a ak nie je zaplatený riadne a včas, ani súd by sa s dlžníkom nemaľoval. Podľa všeobecného názoru, právna úprava musí čo najviac rešpektovať záujem veriteľov. Jeho právo bolo totiž zaistené exekučným titulom. A to by si vždy mali uvedomovať hlavne tí, ktorí s takým nadšením často koketujú s amnestovaním - najlepšie všetkých dlžníkov-pričom majú na mysli pravdepodobne len moratórium, teda istý časový odklad zaplatenia dlhu.
Je podľa Vás Vaša profesia vnímaná verejnosťou negatívne? Čím to je podľa Vás spôsobené?
JL: Profesia exekútora je negatívne vnímaná hlavne tou častou verejnosti, ktorá je nejakým spôsobom dotknutá dlžníckymi povinnosťami. Naopak tá časť verejnosti, ktorá je odkázaná na službu exekútorov, si ich nevie vynachváliť. A exekútor musí ako verejný činiteľ ustáť aj ublíženia a urážky zo strany verejnosti i konkrétnych občanov a politikov, ktorí podľa ich názoru opomínajúcemu skutočnosť, že relatívne donedávna by spochybňovali len autoritu súdov. Spôsobené je to predovšetkým úzkym právnym vedomím a teda neznalosťou zákonov. Autorita súdov síce v poslednom období poklesla, ale náš občan si nie dosť uvedomuje, že exekútori, ktorí prevzali ich časť agendy, pracujú s ňou ako s časťou súdnej agendy, ktorá im bola prenechaná na vykonanie ako druhá časť súdneho konania - konanie vykonávacie. Náš občan preto potrebuje zvýšiť svoje právne vedomie a nedbať na neodborné pokrikovanie po exekútoroch od pultu dlžníkov. Aj tak sa posilní autorita vykonávacieho konania a autorita súdov.
Pri bližšom pohľade sa medzi nami využívajú verejnosťou bez zbytočného rozruchu služby exekútorov. A budú ich ešte dlho využívať. Lebo zákon, ktorý pomáha občanom, sa len veľmi ťažko ruší.
Je cesta k zriadeniu vlastného exekútorského úradu náročná?
JL: K zriadeniu exekútorskej kancelárie je cesta pomerne náročná a preto trvajúca dlhšie časové obdobie. Pretože súdny exekútor môže byť len občan spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, absolvent právnickej fakulty v študijnom odbore právo druhého stupňa .Uchádzač o uvedené právnické povolanie musí byť bezúhonný, ktorý zložil odbornú skúšku, po päť ročnej právnickej praxi, z toho najmenej 3 roky exekučnej praxe ako koncipient. Napokon môže prikročiť k absolvovaniu výberového konania. Exekútor je do funkcie vymenovaný ministrom spravodlivosti na základe výberového konania Slovenskou komorou exekútorov.
Ako vyplýva z uvedeného, cesta k zriadeniu úradu je veľmi náročná, vyžadujúca kompletné nasadenie človeka s vysokou právnickou erudíciou a schopného znášať mnohokrát ústrky verejnosti i časté hrozby zo strany dlžníkov.
Slovenská republika má v tomto smere mnohé rezervy, ktorými by mohla pomôcť exekútorskému stavu, aspoň pri zabezpečovaní ich zdravia a sústredeného výkonu exekučného povolania. Na druhej strane by bolo tiež vhodné zaviesť vekovú hranicu na skončenie výkonu funkcie exekútora.
Čo exekútor a právo - v akých formách sa s ním stretávate?
JL: Postup Justičných orgánov v občianskom súdnom konaní nesmeruje len k tomu, aby sa ich preventívno - výchovnou činnosťou a autoritatívnym rozhodnutím zabezpečila spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov občanov, ale aby sa aj rozhodnutia, ktorými sa skončilo občianske súdne konanie nútene vykonali tam, kde sa nezrealizovali dobrovoľne.
Konanie meritórne a vykonávacie konanie tvoria základné a pritom samostatné civilné konania, ktoré nemusia byť sprevádzané vždy výkonom rozhodnutia, ale bolo plnené riadne a včas. Ak k nemu dôjde, zabezpečuje dnes výkon rozhodnutia poverený exekútor. Jeho efektivita práce je oveľa vyššia, ako bola a je na našich preťažených súdoch. Exekútori sa z tohoto pohľadu hlásia k výsledkom práce, ktoré svojou činnosťou dosahujú. Len ten, kto ich nechce vidieť, zatvára oči pred fungovaním služby exekútorov, ktorí s námahou a stále menšou ochotou štátu zlepšiť im pracovné podmienky zabezpečujú výkon rozhodnutia. Neustále napádaní sťažnosťami, námietkami a nedôverou občanov pokračujú vo svojej neľahkej práci. I neustále žiadosti o to, aby exekútor znášal okrem nákladov na chod kancelárie, platy zamestnancov aj časť trov účastníkov konania.
