Čo označujeme pojmom dni pracovného pokoja a kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu počas týchto dní?
Za dni pracovného pokoja označujeme podľa zákonníka práce dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Presné dni, ktoré považujeme za sviatky, a ktoré za dni pracovného pokoja (okrem nedieľ) detailnejšie určuje zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.).
Prácu v dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť iba výnimočne, v zásade po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Samozrejme táto podmienka platí iba v prípade, pokiaľ u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov.
Za ďalší predpoklad, kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni je jej nevyhnutnosť a pokiaľ túto prácu nie je možné vykonať v pracovných dňoch. Z uvedeného vyplýva, že podľa zákonníka práce sa bude jednať o tieto práce :
a) naliehavé opravárske práce
b) nakladacie a vykladacie práce
c) inventúrne a uzávierkové práce
d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Vo sviatok môže teda zamestnávateľ nariadiť iba tie práce, ktoré sme si uviedli vyššie, taktiež práce vykonávané v nepretržitej prevádzke a práce súvisiace so strážením objektov zamestnávateľa.
Práca počas Vianočných sviatkov
V dňoch 24. decembra po 12:00 hod, 25. decembra a 1. januára je situácia iná, nakoľko v týchto dňoch nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť prácu a ani sa s ním dohodnúť na jej dobrovoľnom výkone. Konkrétne sa jedná o predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác ďalej označovaný ako „maloobchodný predaj“ výnimku z uvedeného tvorí maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodného predaja a výdaja liekov v lekárňach, maloobchodného predaja na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaja cestovných lístkov a predaja suvenírov.
Sviatok pri práci v nočných zmenách
Je nevyhnutné taktiež uviesť situáciu na pracoviskách s nočnými zmenami v ktorých sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena.
Môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky vo sviatok?
V súlade s účelom dovolenky sa nepovažuje taká skutočnosť, pokiaľ zamestnávateľ nariadi zamestnancovi čerpanie dovolenky na deň sviatku prípadne nariadi zamestnancovi čerpať náhradné voľno v deň sviatku. Na základe Zákonníka práce, ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Z uvedeného zákonodarca presnejšie nešpecifikoval v akom pracovnom režime musí zamestnanec čerpajúci dovolenku pracovať. Z toho vyplýva, že nezapočítavanie sviatku do dovolenky sa týka aj zamestnancov pracujúcich v nepretržitých prevádzkach ak sviatok pripadol na deň, počas ktorého mal na základe plánu/harmonogramu/ pracovných zmien pracovať. V prípade pokiaľ by zamestnávateľ určil zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadalo do dovolenky, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň.
Zmeny pre oslobodenie od dane tzv. 13. a 14 platu z príjmu FO pre rok 2019
S účinnosťou od 1.3.2019 dochádza k zmene v zákone o daní z príjmov konkrétne v § 5 ods. 7 písm. n) a to nasledovne :
- suma peňažného plnenia vyplatená v termíne t.j. mesiac jún príslušného kalendárneho roka, najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie, je najmenej vo výške 500 eur od jedného zamestnávateľa – z uvedeného nám vyplýva, že zamestnávateľ už nemusí poskytnúť 13. plat vo výške priemerného mesačného zárobku ale najmenej vo výške 500 eur.
Po novom od roku 2019 sa z časti 13. platu neprevyšujúcej sumu 500 eur daň z príjmov platiť nebude. V súvislosti s daňami z príjmu z časti 14. platu neprevyšujúcej sumu 500 eur sa nebude platiť vôbec.
Oslobodenie od dane sociálneho poistenia
Od 1.9.2019 nastala zmena v platení poistného na sociálne poistenie z 13. a 14. platu. V tomto roku sa zmena dotkla práve spomínaného 14.platu. Od platenia poistného do sociálneho poistenia bude oslobodený 14. plat a to najviac do výšky 500 eur, vyplatený v decembri 2019 až 2021 od každého zamestnávateľa. Podmienkou na uskutočnenie oslobodenia je, že 14. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku( tzv. funkčného platu), súčasne pracovnoprávny ( štátnozamestnanecký ) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trval k 31. októbru príslušného kalendárneho roka nepretržite aspoň 48 mesiacov a zamestnancovi bol v júni príslušného kalendárneho roka vyplatený aj 13. plat. Treba však upozorniť na skutočnosť že z 13. platu vyplateného v júni 2019 a 2020 zamestnanec a zamestnávateľ majú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
Úľava v prípade 13. platu nastane až v júni 2021. Od platenia poistného na sociálne poistenie bude oslobodený 13. plat najviac však do výšky 500 eur, vyplatený v júni 2021 od každého zamestnávateľa. Podmienkou pre takéto oslobodenie je však, že 13. plat musí byť vyplatený najmenej vo výške 500 eur a súčasne pracovnoprávny ( štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u zamestnávateľa musí trvať k 30. aprílu 2021 nepretržite aspoň po dobu 24. mesiacov,
Úprava zmeny príplatkov od nového roka 2020
Spolu so zmenou výšky minimálnej mzdy nám nový rok prinesie aj zmenu v podobe výšky príplatkov za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok. Spomínaná zmena má práve súvis/úzko súvisí s úpravou hodinovej minimálnej mzdy, ktorá má byť od 1.1.2020 vo výške 3,333 Eur. Táto výška minimálnej hodinovej mzdy má vplyv práve na výšku príplatkov za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok. Nárok na uvádzaný príplatok majú zamestnanci :
- v trvalom pracovnom pomere ( na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy)
- na základe dohody o vykonaní práce prípadne dohody o pracovnej činnosti
- na základe dohody o brigádnickej práci študentov
Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu
Na základe § 122 a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi príplatok za prácu v sobotu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Nárok na uvedené mzdové zvýhodnenie má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere, ale aj zamestnanec ktorý je zamestnaný na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Je nevyhnutné taktiež uviesť, že v súlade so Zákonníkom práce je možné dohodnúť aj nižšiu sumu príplatku za sobotu, a to na 45% minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Ku takémuto zníženiu však môže dôjsť iba pokiaľ si to povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa práca vykonávala v sobotu. Výška príplatku za prácu v sobotu bude od roku 2020 teda predstavovať sumu 1,667 €/hod. (50 % z 3,333 €). Výška zníženého príplatku bude predstavovať sumu 1,50 €/hod. (45 % z 3,333 €).
Podľa §122 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnanec za prácu nárok na príplatok za prácu v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Rovnako aj pri tomto mzdovom zvýhodnení platí podmienka, že nárok má zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy, prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Treba však zdôrazniť, že v súlade so Zákonníkom práce je možné znížiť sumu príplatku a to najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Znížiť sumu príplatku je možné u zamestnávateľa, ktorého povaha a podmienky práce vyžadujú, aby sa práca vykonávala v nedeľu. Výška príplatku za prácu v nedeľu bude predstavovať 3,333 €/hod. (100 % z 3,333 €). Výška zníženého príplatku bude predstavovať sumu 3,00 €/hod. (90 % z 3,333 €).
Príplatok za prácu vo sviatok a za nočnú prácu
Výška príplatku za sviatok sa môže líšiť v závislosti od toho v akom pracovnom pomere zamestnanec pracuje. Príplatok sa prácu vo sviatok teda pre zamestnanca v trvalom pracovnom pomere tvorí výšku najmenej 100 % priemerného zárobku. U zamestnanca zamestnaného na základe dohody o práci sa pohybuje príplatok vo výške 100 percent minimálnej mzdy za hodinu v eurách.
Za nočnú prácu Zákonník práce označuje prácu vykonávanú v čase medzi 22. a 6. hodinou rannou. Výška príplatkov za nočnú prácu sa v roku 2020 rozlišuje v závislosti o toho či sa jedná o vykonávanie rizikovej alebo nerizikovej práce. Výška príplatku je totožná pre zamestnancov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy ako aj zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Zamestnanci vykonávajúci rizikovú prácu majú nárok na príplatok vo výške 50% minimálnej mzdy za hod. v eurách a zamestnanci vykonávajúci nerizikovú prácu 40 % minimálnej mzdy za hodinu v eurách. V prípade pokiaľ sa vyžaduje aby sa nočná práca vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky alebo aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca sa je možné dohodnúť aj na nižšej sume príplatku a to najmenej vo výške 35% minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Takéto zníženie však nie je možné, pokiaľ zamestnanec vykonáva rizikové povolanie. Výška príplatku v roku 2020 pre zamestnanca vykonávajúcich rizikové povolanie sa bude pohybovať v sume 1,667 €/hod. (50 % z 3,333 €) a zamestnancov vykonávajúcich rizikové povolanie 1,333 €/hod. (40 % z 3,333 €).
Autor: Bc. Natália Šupová, redaktorka Právnych Novín