Verejné šírenie a pravidlo vyčerpania
Prípad, ktorý skončil až pred Súdnym dvorom Európskej únie začal ako spor dvoch združení holandských vydavateľov Nederlands Uitgeversverbond („NUV“) a Groep Algemene Uitgevers („GAU“) proti spoločnosti Tom Kabinet. Spoločnosť Tom Kabinet prevádzkovala vlastný čitateľský klub, ktorého členom sprístupňovala a predávala na svojej internetovej stránke „použité“ elektronické knihy.
Podľa NUV a GAU v tomto prípade dochádzalo k nepovolenému verejnému šíreniu elektronických kníh bez akejkoľvek kompenzácie, na čo sa spoločnosť Tom Kabinet ohradila tzv. pravidlom vyčerpania. Pravidlo vyčerpania hovorí o tom, že ak osoba s autorským právom k dielu predá rozmnoženinu tohto diela na fyzickom nosiči na neobmedzené užívanie v rámci Európskej únii, nemôže zabraňovať predaju takto zakúpeného diela ďalej jeho nadobúdateľom, ak nadobúdateľ toto dielo vymazal alebo ho nepoužíva. Uplatnenie tohto práva by bránilo spoločnostiam NUV a GAU pri predaji diela udeľovať súhlas či zakazovať šírenie tohto diela ďalej.
Nedostatok hmotného nosiča
Súdny dvor sa v tomto spore spoločností NUV a GAU zastal, keď uviedol, že dodanie elektronickej knihy do trvalého užívania, čo bol prípad spoločnosti Tom Kabinet, nie je verejným šírením diela podľa smernice 2001/29[1], na ktorý sa môže uplatniť pravidlo vyčerpania. V tomto prípade ide o verejný prenos podľa uvedenej smernice, ktorý sám o sebe uplatnenie pravidla vyčerpania vylučuje.
Uplatnenie pravidla vyčerpania bolo určené výhradne pre hmotné nosiče ako knihy, ktorých hmotný nosič sa užívaním do istej miery spotrebúva alebo opotrebúva. V prípade elektronických kníh použitie tohto pravidla nie je na mieste, nakoľko sa takto zachytené knihy nespotrebúvajú a sú vhodnou a dostatočnou náhradou za originály, teda odmena za ne sa nemá dôvod znižovať.
Dva prvky verejného prenosu
Naproti tomu, verejný prenos Súdny dvor označil za každý prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde prenos vzniká, drôtovými aj bezdrôtovými prostriedkami, pričom je potrebné dodržať dva prvky ktorými sú samotný prenos diela a jeho verejný prenos.
Samotný prenos diela spočíva v jeho sprístupnení verejnosti, k čomu došlo verejným sprístupnením na stránke Tom Kabinet. Pre samotný prenos nie je relevantné či si čitatelia po prihlásení na stránku Tom Kabinet elektronickú knihu reálne stiahli, postačuje, že bola verejne dostupná pre účely takéhoto stiahnutia.
Verejný prenos spočíva v posúdení, že koľko ľudí alebo aká časť verejnosti má k uvedeným dielam reálny prístup. V tomto prípade nejde len o aktuálny počet návštevníkov stránky, ale aj o postupnú možnosť verejnosti oboznamovať sa s takto sprístupneným obsahom, počet môže byť teda značný.
Spoločnosť Tom Kabinet tým, že verejnosti, ktorú autori diela predtým nepredkladali, sprístupnila za poplatok elektronické knihy, pričom išlo o verejný prenos diela, pravdepodobne porušila autorské či licenčné práva spoločností NUV a GAU. Finálne posúdenie bude závidieť o rozhodnutia národného súdu.
Zdroj: Curia
