Práca na živnosť vs. pracovný pomer

Práca na živnosť sa často javí výhodnejšia a lákavejšia oproti práci vykonávanej na základe pracovnej zmluvy. Aké sú ich výhody a naopak nevýhody?

Michaela Nemcová 13. 05. 2024 6 min.

    Práca na živnosť sa často javí výhodnejšia a lákavejšia oproti práci vykonávanej na základe pracovnej zmluvy či dohody o práci vykonávanej mimo pracovný pomer. V praxi sa čoraz viac stretávame s prácou na živnosť, ktorá je vykonávaná v rozpore so zákonom, pričom zamestnávatelia si týmto chcú uľahčiť prácu a znížiť odvody na zamestnancov v pracovnom pomere v dôsledku čoho dostane zamestnanec, resp. živnostník vyššiu odmenu. Výhody a nevýhody oboch druhov výkonu práce si rozoberieme v tomto článku a tiež poskytneme tipy, akému správaniu sa zo strany zamestnávateľa vyvarovať.

    Asi prvou najdôležitejšou výhodou, ktorá vyplýva z práce vykonávanej na základe pracovnej zmluvy (aj z obdobných prác vykonávaných na dohodu mimo pracovného pomeru) je ochrana, ktorú poskytuje zamestnancovi (a aj zamestnávateľovi) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Okrem základných zásad, ktoré tento zákon uvádza, sú tu upravené aj podmienky zamestnávania fyzických osôb, ktoré určujú povinnosti jednak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca.

    Zmluvný vzťah

    Pri práci vykonávanej na základe pracovnej zmluvy alebo dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (patrí sem napr. aj najčastejšie využívaný typ pracovného pomeru najmä u mladých ľudí – dohoda o brigádnickej práci študentov) ide spravidla o závislú prácu. Závislá práca je typ pracovnej činnosti, ktorú môže fyzická osoba vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zákonník práce závislú prácu definuje ako prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, je vykonávaná zamestnancom osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v čase, ktorý je ním určený. V zákone je výslovne vyjadrený aj zákaz výkonu závislej práce v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu z čoho vyplýva, že keďže pri práci na živnosť ide o obchodnoprávny zmluvný vzťah, výkon závislej práce na živnosť je protizákonný.

    Naopak, pri práci na živnosť ide o sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Najzásadnejším rozdielom medzi živnosťou a pracovným pomerom je, že pri živnosti vykonáva živnostník prácu vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Pri výkone práce na živnosť poskytuje živnostník nejakú službu, ktorú od neho odoberateľ odoberá, v dôsledku čoho vznikne živnostníkovi právo na odmenu za poskytnutú službu a odoberateľovi povinnosť za túto poskytnutú službu, resp. vykonanú prácu zaplatiť.

    Ďalším dôležitým atribútom práce na živnosť je, že je vykonávaná na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu, t. j. Zákonník práce jej neposkytuje ochranu. Práve z tohto dôvodu je nutné sa vyvarovať vykonávaniu závislej práce tzv. na faktúru, pretože zamestnanec tak prichádza o benefity a ochranu poskytované Zákonníkom práce.

    Odmena za vykonanú prácu

    Pri práci vykonávanej v pracovnom pomere patrí zamestnancovi za vykonanú prácu mzda. Všetky podrobnosti ohľadom jej vyplácania (spôsob vyplácania, jej výška a pod.) sú obligatórnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Mzda zamestnanca má tri štádia – čistá mzda, hrubá mzda a super hrubá mzda. Na začiatku je super hrubá mzda, t. j. celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca. Hrubá mzda predstavuje sumu, z ktorej ešte neboli odvedené odvody na sociálne a zdravotné poistenie zamestnanca a daň. Po odrátaní aj týchto odvodov ostane čistá mzda, čo je suma, ktorá príde zamestnancovi na účet, resp. ktorá je celá vyplatená v jeho prospech.

    U živnostníka je spravidla odmena vyššia, nakoľko odoberateľa nestojí v zásade nič. To znamená, že spoločnosť, ktorá využíva jeho prácu, za neho neplatí odvody. Živnostník za svoju prácu dostáva odmenu, a to na základe faktúry, ktorú odoberateľovi vystaví. Práve kvôli vyššej odmene sa často v praxi obchádza právny poriadok a zamestnávatelia ponúkajú výkon závislej činnosti na živnosť, aj napriek tomu, že to nie je legálne. Zamestnávateľ takto ušetrí na odvodoch na zamestnanca, nemusí platiť mzdové poplatky ani poskytovať zamestnancovi všetky výhody, ktoré mu priznáva Zákonník práce, ako napr. odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

    Odvody

    Zamestnanec hradí zo svojho hrubého príjmu odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 9,4% z vymeriavacieho základu. Tieto odvody zamestnancovi pokryjú nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Okrem týchto odvodov sú odvádzané ešte ďalšie odvody, avšak tieto už odvádza zamestnávateľ zo super hrubej mzdy zamestnanca. Okrem nemocenského, starobného, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti hradí zamestnávateľ za zamestnanca aj úrazové poistenie, garančné poistenie a príspevok do rezervného fondu solidarity, ktoré spolu tvoria 25,2% z vymeriavacieho základu.

    Živnostník si musí všetky odvody platiť sám. Aj z tohto dôvodu dostáva zdanlivo vyššiu odmenu ako zamestnanec. Pri živnostníkovi závisí výška odvodov od minimálneho vymeriavacieho základu. Celkom je živnostník povinný odviesť na Sociálne poistenie 33,15% vymeriavacieho základu, pričom minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2022 sú 187,78 eura. Po založení živnosti treba bezprostredne platiť preddavky na zdravotné poistenie vo výške 79,31 eura, pričom konečnú výšku poistenia sa živnostník dozvie po skončení kalendárneho roka, kedy zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok alebo preplatok.

    Je dôležité dodať, že podľa výšky platu a odvedených odvodov sa vypočítava materské, nemocenské počas práceneschopnosti atď.

    Povinnosti a benefity

    Zamestnancovi ponúka Zákonník práce určitú mieru istoty. V zásade zákon určuje obligatórne náležitosti pracovnej zmluvy, ktorými sú:

    1. druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

    2. miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

    3. deň nástupu do práce,

    4. mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

    Okrem toho je zamestnávateľ povinný v pracovnej zmluve uviesť aj výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Toto všetko poskytuje zamestnancovi právny základ, o ktorý sa pri prípadných nezhodách so zamestnávateľom môže oprieť. Okrem zákonom stanovených povinností zamestnávateľa často zamestnávatelia poskytujú aj iné pracovné benefity, ktorými sú napríklad práca z domu, služobný telefón, služobný notebook, nápoje alebo občerstvenie na pracovisku a pod.

    Živnostník nie je zamestnancom, z čoho vyplýva, že Zákonník mu neposkytuje vyššie spomenuté benefity ani ochranu. Nemá určený ani pracovný čas, takže je v zásade na ňom, ako si svoj pracovný čas rozdelí. Na rozdiel od zamestnanca živnostník nemá nárok na platenú dovolenku ani návštevy lekára, ani na iné zamestnanecké benefity.

    Ukončenie pracovného pomeru

    Pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom ponúka Zákonník práce zamestnancovi ochranu vo forme výpovednej doby. Počas plynutia výpovednej doby s vami zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer – účelom tejto ochrany je, aby sa zabránilo zamestnávateľovi skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite, čo by zamestnancovi mohlo spôsobiť finančné ťažkosti.

    Ukončenie práce na živnosť závisí v prvom rade od toho, ako to majú živnostník a odoberateľ dohodnuté v zmluve. Avšak, pri takejto zmluve môže dôjsť aj k predčasnému vypovedaniu zmluvy. Ak nastane takáto situácia, živnostníkovi neprináleží žiadna ochrana a tiež nemá nárok na výpovednú dobu či odstupné. Najhoršou situáciou je neexistencia žiadnej zmluvy a fakturácia len na „dobré slovo“.

    Záverom, je len na vás, ktorá forma výkonu práce je pre vás výhodnejšia. Je však potrebné dávať pozor na zamestnávateľov, ktorý ponúkajú výkon závislej práce na živnosť, pretože za takéto konanie hrozí pokuta jednak zamestnávateľovi, ale aj Vám.

    Práca na živnosť je lákavá vzhľadom na zdanlivo vyššiu odmenu, avšak je to riziko, nakoľko absentuje ochrana, ktorú pri zamestnancovi poskytuje Zákonník práce. Ak vás však neustále láka z dôvodu flexibility, prezrite si prehľad aktuálnych pracovných ponúk na živnosť, ktoré môžete vykonávať v takejto forme výkonu práce.

    K tejto téme sme objavili aj praktický podcast, vypočujte si:

     https://open.spotify.com/episode/4SKzEFQx57s2kxeuBfsZfh?si=8573196945c64034.