Osoba s trvalým pobytom
Hlásenie trvalého pobytu upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“). Podľa § 3 uvedeného zákona „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.“
V praxi na území SR je však stále príliš veľa osôb, ktoré sa presťahujú najmä za prácou do iného mesta, avšak trvalý pobyt si stále ponechávajú na pôvodnom mieste (zväčša u rodičov). Problematické je v tomto prípade doručovanie a preberanie úradných zásielok, ktoré úrady zasielajú na adresu trvalého pobytu. Neférové sa zároveň zdá neprihlásenie sa na trvalý pobyt v novom mieste bydliska, v ktorom osoba užíva a spotrebováva občiansku vybavenosť (napr. cesty), avšak podielové dane za ňu obec nedostane. Podielové dane sú prideľované obciam na základe počtu prihlásených osôb na trvalý pobyt v danom území. Netreba zabúdať aj na fakt, že všeobecný lekár rovnako prijíma pacientov podľa trvalého pobytu. Cestovať kvôli chorobe a vystaveniu dokladu o práceneschopnosti cez pol republiky nemusí byť šťastným riešením. Obdobná je situácia v prípade potreby nahlásiť sa na úrad práce – toto je možné len v mieste trvalého pobytu.
Aké mám však práva a povinnosti voči nehnuteľnosti, v ktorej mám trvalý pobyt, ale nie som jej vlastníkom, nemám voči nej nájomný vzťah ani záložné právo? Zákon o hlásení pobytu jednoznačne stanovuje v § 3 ods. 3 - „Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.“ Z uvedeného vyplýva, že zapísanie trvalého pobytu ešte nestanovuje osobe povinnosti spravovať a udržiavať tú konkrétnu nehnuteľnosť, nakoľko trvalý pobyt nezakladá osobe užívacie právo. Jednoducho povedané, trvalým pobytom nevznikajú automaticky tejto osobe žiadne práva a povinnosti, ktoré má nájomca alebo vlastník nehnuteľnosti. V zmysle platnej rozhodovacej praxe slovenských súdov Vám však aj napriek uvedenému môže vzniknúť určitá povinnosť. Príkladom sú žaloby za dodávku energií do nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt viacero osôb. V prípade, ak poplatky za energiu osoba, ktorá so spoločnosťou dodávajúcou energiu zmluvu uzavrela neplatí, žalobu spoločnosť formuluje voči žalovaným, ktorými sú aj ostatné osoby s trvalým pobytom v nehnuteľnosti, ako voči pasívnym užívateľom poskytovanej služby, pričom slovenské súdy takýmto návrhom vyhovejú.
V prípade konkrétnej povinnosti, napríklad povinnosti kosiť trávnik, je okrem skutočnosti, že má fyzická osoba v nehnuteľnosti prihlásený trvalý pobyt, podstatná aj skutočnosť, či je reálne užívateľom tejto nehnuteľnosti. Na jednej strane môže mať osoba trvalý pobyt v rodičovskom dome, ktorý nenavštevuje, na strane druhej môže mať priestory domu v nájme a prenajímateľ jej udelil súhlas na zriadenie trvalého pobytu v nehnuteľnosti. Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ukladá povinnosť vlastníkom poľnohospodárskej pôdy (ktorou je orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty) alebo nájomcom a správcom poľnohospodárskej pôdy, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch. Ak je fyzická osoba v postavení osoby s trvalým pobytom v nehnuteľnosti a zároveň osoby v postavení nájomcu, povinnosti o starostlivosť voči nehnuteľnosti jej môžu vzniknúť. K povinnostiam nájomcu sa venujeme ďalej nižšie.
Nájomca
Nájomca je osoba, ktorá uzatvorila s prenajímateľom nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania na dobu určitú alebo neurčitú. Okrem povinností nájomcu má určité povinnosti aj prenajímateľ. Týmito sú najmä povinnosť prenechať prenajatý byt v stave spôsobilom na užívanie a zabezpečiť, aby nájomca mohol nerušene vykonávať práva spojené s užívaním bytu.
Povinností a práv nájomcu je podstatne viac. V prvom rade má nájomca právo užívať nehnuteľnosť rozsahu, aký je stanovený v nájomnej zmluve. Zároveň musí:
riadne a včas uhrádzať nájomné,
uhrádzať drobné opravy a výmenu súčiastok v byte do výšky hodnoty 6,64 eur (podľa nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.),
oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi také nedostatky, ktoré zabraňujú v užívaní bytu,
umožniť prenajímateľovi tieto nedostatky odstrániť – ak prenajímateľ nedostatky neodstráni, môže tak urobiť nájomca na vlastné náklady a následne si vynaložené náklady (preukázateľné) uplatní u prenajímateľa,
odstrániť poškodenia, ktoré spôsobil on alebo ďalší členovia domácnosti,
v prípade záujmu vykonávať stavebné úpravy v byte získať súhlas vlastníka bytu. Stavebné úpravy vykonáva nájomca na vlastné náklady.
Vlastník
Práva a povinnosti vlastníkov bytov sú upravené vo veľkej väčšine v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov („bytový zákon“). Na území Slovenska je dominantnou formou bývania vlastnícke bývanie. Vo svojom býva až 90,5% obyvateľstva. Z tohto pohľadu je nadmieru dôležité, aby vlastníci okrem svojich práv, ktoré sa viažu k bytu, poznali aj povinnosti, ktoré im z vlastníctva vyplývajú. Vlastniť byt znamená mať právo ho užívať, držať a nakladať s ním podľa vlastného uváženia, samozrejme za podmienky, že takéto konanie by nebolo protiprávne. Rovnako si treba uvedomiť, že vlastníctvo bytu sa nevzťahuje iba na priestor za vchodovými dvermi do bytu – spolu s vlastníctvom bytu sa viaže aj podielové vlastníctvo spoločných častí a zariadení domu, ktorými sú napríklad schodište, kočikáreň, strecha.
Dôležitým aspektom vlastníctva sú povinnosti z neho vyplývajúce. Vlastník pri výkone svojich práv v prvom rade nesmie narúšať výkon práv iných osôb, napr. nesmie obťažovať ostatných hlukom, pachom, odpadom a podobne. Nižšie si zhrňme tie najdôležitejšie povinnosti, na ktoré by mal každý vlastník dbať:
zabezpečovať údržbu a opravu bytu (a spoločný častí) – podľa bytového zákona sú vlastníci povinní na zabezpečenie správy a údržby bytového domu zriadiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo uzavrieť zmluvu o výkone správy so správcom bytových domov zapísaným v zozname správcov bytových domov (dostupné na www.zoznamspravcov.sk),
sprístupniť byt oprávnenej osobe v prípade odstraňovania závad zo spoločných častí, ktoré sú dostupné len z jeho bytu (napr. fasáda) alebo v prípade odpočtu spotreby tepla/vody
vlastník nesmie vykonávať úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo neprimerane rušil ostatných obyvateľov domu, alebo ktorými by menil vzhľad domu bez súhlasu ostatných,
povinnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť správcovi alebo spoločenstvu zmenu v počte osôb, ktoré užívajú byt 2 za sebou idúce mesiace,
dodržiavať domový poriadok,
pravidelne uhrádzať všetky platby spojené s bytom,
zúčastňovať sa schôdzí, na ktorých vlastníci hlasujú o dôležitých veciach týkajúcich sa správy domu – výber správcu, výška platby pre správcu alebo odmeny pre zástupcu vlastníkov, schválenie obnovy bytového domu, hlasovanie o úvere na bytový dom, o preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Dlhodobou realitou je skutočnosť, že vlastníci vnímajú iba svoj byt – priestor ohraničený stenami a vstupnými dverami. Nezúčastňujú sa schôdzí, lebo to považujú za zbytočné, resp. majú pocit, že ich sa to netýka. Takýmto spôsobom sú však nerealizovateľné hlasovania vlastníkov a tým pádom sa nemôže zabezpečiť riadna údržba bytového domu. Každú stavbu je potrebné časom rekonštruovať a opraviť. Ak sa tieto činnosti nezabezpečia, bytový dom začne chátrať a rokmi sa môže dostať do dezolátneho stavu, ktoré v najhoršom prípade môže vyústiť až do rozhodnutia odstránenia stavby, samozrejme na náklady vlastníkov.
V závere možno zhrnúť, že práva jedného končia tam, kde začínajú práva druhého. Tu si však treba uvedomiť, že v bytových domoch existujú aj spoluvlastnícke podiely, ktoré sa dotýkajú všetkých spoločných priestorov a k týmto prislúchajú aj povinnosti a nie len práva.
