Povinné zmluvné poistenie sa od začiatku augusta zmenilo. Od 01. augusta vstúpila do účinnosti novela zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP). Cieľom novely zákona je podľa dôvodovej správy transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti (Smernica), avšak boli prijaté aj iné zmeny, ktoré majú implementovať podnety z aplikačnej praxe a zlepšiť tak fungovanie systému povinného zmluvného poistenia (PZP), ako aj zvýšiť ochranu osôb poškodených následkom dopravnej nehody, ktorú spôsobilo motorové vozidlo.
Rozšírenie okruhu povinne poistených vozidiel
Novelou zákona o PZP bol v súlade som Smernicou rozšírený okruh vozidiel, ktoré majú byť povinne poistené. Po novom sem spadajú aj vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a tiež vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak je ich konštrukčná hmotnosť vyššia ako 25 kg. V praxi sem teda spadajú aj niektoré typy elektrických kolobežiek, prípadne rôzne elektrické skútre či autonómne vozidlá. Zákon o PZP taktiež explicitne spod tejto definície vylučuje invalidný vozík určený výlučne na používanie osobou s telesným postihnutím.
Zmena vo výške škody
Ďalšia zmena sa týka mechanizmu výpočtu výšky škody, ktorý má byť odteraz určovaná jednotne na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V rámci výšky škody boli zvýšené aj minimálne limity poistného plnenia z jednej škodovej udalosti, a to tak, že pre škodu na zdraví je tento limit určený na 6,45 mil. EUR na škodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených, a pri škode na majetku je minimálny limit 1,3 mil. EUR za škodu bez ohľadu na počet poškodených. Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť, aby mali poškodení v rámci Európskej únie rovnakú minimálnu ochranu, ktorá bude prehodnocovaná každých päť rokov v súlade s harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien.
Dôvody zániku PZP
Novelou boli taktiež zavedené zmeny týkajúce sa zániku PZP. Zákon o PZP upresňuje moment zániku PZP motorového vozidla, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel – PZP mu zanikne momentom zániku samotného vozidla. Naopak vozidlu, ktoré evidencii vozidiel podlieha, zaniká PZP vyradením z evidencie vozidiel a nie jeho zánikom.
Taktiež nastala aj zmena v povinnosti poistníka informovať poisťovateľa o dôvodoch zániku PZP. Po novom je poistník povinný informovať iba o zániku PZP z dôvodu zániku vozidla, ktoré nepodlieha evidencii, alebo z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie. Ostatné skutočnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP spôsobujúce zánik PZP oznamuje poisťovateľovi Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP).
Regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi
Novela zákona o PZP doplnila § 15 aj o priamy nárok poisteného uplatniť si voči poisťovateľovi z vlastného PZP náhradu škody v prípade, že ju on sám vyplatil poškodenému. V praxi totiž nastávali situácie, kedy si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v civilnom či trestnom konaní, poistený mu ju nahradil, avšak zákon ďalej nestanovoval poisťovateľovi povinnosť túto škodu poistenému refundovať. Po novom je však takáto povinnosť výslovne ustanovená v zákone, čo by tento problém malo odstrániť.
Poistné plnenie poisťovateľa v konkurze či likvidácii
Zmenou v tejto oblasti je aj nový nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradné poistné plnenie voči SKP v prípade, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je poistené u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii. V praxi totiž môže nastať situácia, kedy sa poisťovateľ dostane do konkurzu či likvidácie, a v takom prípade je náročné u neho náhradu škody uplatniť. Takýto nárok má poškodený s trvalým pobytom v Slovenskej republike aj v prípade, že je poisťovateľ v konkurznom konaní alebo v likvidácii z iného členského štátu, a teda nie je členom SKP.
Ďalšie zmeny v povinnom zmluvnom poistení
Jednou zo zmien je aj upustenie od povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi písomnou formou, keďže aktuálne sú dostupné u poisťovateľov aj iné formy nahlasovania, ako napr. formuláre na webových stránkach, mobilné aplikácie či možnosť oznámiť škodovú udalosť telefonicky.
Modifikovala sa aj výška pokuty za neuzavretie PZP každému, kto má podľa zákona takúto povinnosť, a to z pôvodného rozpätia 16,60 až 3319,40 EUR na limit od 50 do 5 000 EUR.
Poisťovateľovi taktiež pribudla povinnosť overenia údajov o celkovom škodovom priebehu poistenia zodpovednosti v registri, ktorý vedie SKP. Údaje sú následne použité pre posúdenie rizika a uplatnenie prípadného bonusu alebo malusu pri uzatváraní nového poistenia.
Nakoniec boli novelou zákona o PZP zavedené určité limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému v prípade porušenia niektorých zákonných povinností, pričom limity sú bližšie stanovené pre jednotlivé porušenia v § 12 ods. 2 zákona o PZP.
