Prirodzený vývoj ľudstva bol do dnešnej podoby možný vďaka rozvoju technológií, ktoré mu umožňovali uľahčovať si každodenný život. S rozmachom technológií sa rozmáha aj zločinnosť, keďže ľudia častokrát tieto moderné možnosti využívajú na páchanie nelegálnej činnosti. Za pozoruhodný technologický pokrok v súčasnosti možno označiť zavedenie vyspelej umelej inteligencie ako bežného nástroja na použitie širokou verejnosťou. Samozrejme, takéto možnosti pomerne rýchlo začali využívať zločinci, a to hlavne pri páchaní ekonomickej trestnej činnosti.
Technológie v podobe voľne využiteľnej umelej inteligencie sú dostupné prostredníctvom internetu každému. Hoci v podmienkach Slovenskej republiky ešte nie sú verejne známe rozsiahle prípady takejto trestnej činnosti, v zahraničí ide o pomerne bežný jav. Najčastejšie prípady kriminality s využitím umelej inteligencie sa objavujú vo forme podvodov alebo vydierania prostredníctvom internetu. Páchatelia týchto trestných činov prišli s metódami, ktoré sú pre väčšinu obyvateľstva pomerne vierohodné.
Vytváranie falošných obrazovo zvukových nahrávok
Umelá inteligencia totiž dokáže vytvárať takzvané deep fake videá. Ide o video, v ktorom je počítačovo vyrobená podobizeň osoby aj s jej hlasom. Pri takýchto videách páchatelia využívajú podobizne známych osobností a ich hlasov na to, aby vytvorili falošné výzvy na peňažnú pomoc, zbierku alebo inú formu získania peňazí. To znamená, že konkrétnej obeti príde prostredníctvom internetu video, kde ho známa osobnosť žiada o finančnú pomoc. Tieto videá sú pritom cielené špecificky na obete, o ktorých získajú poznatky, že danú známu osobu majú v obľube, poprípade nejakým spôsobom sa o ňu aktívne zaujímajú. Obeť má teda pocit, že práve ju oslovila známa osobnosť, a v dobrej viere, že ide pomáhať iným, poskytne peňažné prostriedky. Obdobne vie umelá inteligencia vytvoriť falošné fotky so sexuálnym obsahom aj známych osobností, ktoré následne páchatelia ponúkajú na predaj na internete, poprípade také osoby vydierajú, aby im za nezverejnenie takýchto fotiek vyplatili odmenu.
Oveľa horšia forma využitia umelej inteligencie pri podvodoch je zneužívanie strachu rodičov o svoje dieťa. Páchatelia pomocou umelej inteligencie dokážu vygenerovať nahrávku dieťaťa s prosbou o pomoc alebo rovno o peniaze, pretože sa jej niečo zlé prihodilo. To platí zvlášť pri deťoch obetí, ktoré zverejňujú svoju podobizeň a hlas prostredníctvom sociálnych sietí na internete, a páchatelia majú dostatok vhodného materiálu na vyhotovenia takejto nahrávky a detailov pri formulovaní žiadosti o peniaze. Rodič, ktorý je takto oslovený a vypočuje si hlas svojho dieťaťa z nahrávky s konkrétnou žiadosťou je, samozrejme, v rozrušení a zvyčajne okamžite reaguje zaslaním požadovanej sumy podľa požiadaviek z nahrávky.
Súčasný stav vývoja umelej inteligencie už umožňuje vyhľadávať na internete nielen vhodné dáta na vytvorenie takýchto podvodných videonahrávok, ale aj vyhľadávať obete podľa zadaných špecifík. Tu možno radiť vek, majetok, zamestnanie, záľuby, a mnohé iné, ktoré vyselektujú vhodnú obeť, a to podľa údajov, ktoré osoby o sebe samy zverejňujú na sociálnych sieťach.
Sťažené dokazovanie trestnej činnosti
Páchatelia trestných činov nevyužívajú umelú inteligenciu iba pre jednoduchšie vytváranie podmienok na oklamanie obete. Značnú rolu v tomto procese má aj samotná zodpovednosť za spáchanie trestnej činnosti a dokazovanie v trestnom konaní. Pri páchaní takejto formy kriminality totiž obeť nevie nijako páchateľa identifikovať. Nevidí jeho podobizeň ani nepočuje jeho hlas, neexistuje konkrétne miesto stretnutia pri odovzdávaní peňazí alebo iné identifikátory, ktoré by pomohli páchateľa odhaliť.
Každá podoba či hlas bývajú vytvorené umelou inteligenciou, ktorá sa však zvykne podobať na reálnych ľudí. V trestnom konaní je potom vecou dokazovania rozoznať vygenerované nahrávky od tých, ktoré nahrali skutočné osoby. Ak sa preukáže, že ide o kompletne vygenerované nahrávky, orgány činné v trestnom konaní môžu pracovať iba v rovine zisťovania toku dát a určovania miesta, odkiaľ tieto dáta prichádzali k obetiam. Tak, ako dokáže umelá inteligencia generovať falošné podobizne a hlasy ľudí, dokáže zamaskovať skutočné miesto jej pôsobenia, či umiestnenia hardwéru, ktorý je používaný na trestnú činnosť, prípadne vygenerovať jedno alebo viacero falošných miest v rôznych kútoch sveta. To má pritom dosah na územnú pôsobnosť zákonov, ktoré vedia takúto trestnú činnosť postihovať. Treba mať na pamäti, že v dnešnej dobe páchajú takúto formu kriminality aj organizované skupiny, ktoré majú potrebné znalosti na zakrývanie svojho kriminálneho pôsobenia.
Využitie umelej inteligencie pri páchaní trestnej činnosti je u páchateľov v obľube aj preto, že na samotné uskutočňovanie požadovaných úkonov prostredníctvom internetu ju stačí naprogramovať, a nie je potrebné byť fyzicky pri tom, ako prebieha páchanie trestného činu. Teda, aj ak by orgány činné v trestnom konaní vedeli lokalizovať miesto, odkiaľ takáto trestná činnosť prebieha, a vykonali v danej lokalite zásah, skutočná osoba páchateľa nemusí byť vôbec prítomná. Umelá inteligencia dokáže takto fungovať v podstate bez zásahu človeka, poprípade ju môže páchateľ ovládať z iného miesta, opäť prostredníctvom internetového spojenia.
Príčinná súvislosť
Aj v prípade, ak by bolo možné odhaliť a lokalizovať miesto, odkiaľ je takáto trestná činnosť páchaná, a policajné zložky zadržia konkrétnu osobu na danom mieste, ešte stále je tu otázka trestnej zodpovednosti minimálne v podobe dokázania príčinnej súvislosti danej osoby s páchaním trestnej činnosti a následne úmyslu takejto osoby páchať trestnú činnosť.
Ak osoba zadržaná na mieste bude tvrdiť, že nemá vedomosť o skutočnosti, že v zadržanom počítačovom zariadení pôsobí program s umelou inteligenciou na páchanie trestnej činnosti, bude náročné preukazovať jej spojitosť s danou kriminalitou. Umelá inteligencia dokáže byť značne autonómna, a to platí o to viac, ak ide o repetitívne úkony rovnakého druhu iba s inými obeťami. Aj v prípade zaistenia stôp akými sú otlačky prstov či DNA z počítačového zariadenia v danom objekte, to ešte nedokazuje, že takáto osoba mala vedomosť o programe na páchanie trestnej činnosti alebo jeho využívaní či riadení. Pri takýchto prípadoch je veľmi náročné dokazovať úmysel osoby páchať takto vysoko sofistikovanú trestnú činnosť aj prípadoch, ak príde k zadržaniu skutočných páchateľov.
Všetku reálne trestnú činnosť totiž vykonáva umelá inteligencia, a skutočný páchateľ okrem zadania prvotných požiadaviek pôsobí už len ako kontrolór v prípade nejakej poruchy. Objektívne teda nemusí zasiahnuť do procesu umelej inteligencie aj mesiace.
Vďaka všetkým spomínaným skutočnostiam, ktoré však pokrývajú iba najviac rozšírené formy tejto kriminality s účasťou umelej inteligencie, je extrémne náročné postihovať skutočných páchateľov. Dôkazné bremeno v podobe zaisťovania dôkazov a preukazovania úmyslu v trestnom konaní je vždy na strane orgánov činných v trestnom konaní, ktoré preto ťahajú za kratší koniec. To páchatelia vedia, a práve preto využívajú umelú inteligenciu, ktorou zaštiťujú vlastné nezákonné zištné záujmy. Minimálne v podmienkach Slovenskej republiky tento problém dostatočne aktuálna právna úprava nereflektuje a na efektívne potieranie takejto trestnej činnosti nestačí, a preto ostáva dúfať, že naša krajina ostane pre masívne formy takýchto podvodov aj naďalej neatraktívna.
