„Potravinový Semafor dokáže na základe vlastného nastavenia spotrebiteľom v pár sekundách totiž vyhodnotiť, či je produkt pre daného spotrebiteľa vhodný, alebo nie, a to na základe vlastných nastaviteľných kritérií pomocou mobilnej aplikácie, ktorú je povinné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zaviesť 1.1.2022,“
uvádza v tlačovej správe Kancelária Národnej rady SR. Zo 123 prítomných poslancov hlasovalo za návrh všetkých 123.
Okrem výhod pre spotrebiteľa je účelom zákona uľahčenia pre štát, ktorý poskytuje podporu a propagáciu domácich a kvalitných surovín, ale aj pomoc pre nákupcov rýchlo vyhľadávať vhodné produkty. Podľa dôvodovej správy tieto napomôžu k zníženiu počtu obyvateľov trpiacich zdravotnými problémami spôsobenými nesprávnymi stravovacími návykmi. Okrem základných informácii, ktoré aktuálne možno nájsť v tlačenej podobe priamo na produkte, budú tieto v digitálnej podobe doplnené aj o ďalšie podrobnejšie informácie, ku ktorým spotrebiteľ doteraz nemal prístup.
Zákonom sa zriaďuje Potravinový Semafor – dobrovoľný informačný digitálny systém obsahujúci informácie ako:
- zloženie potravín,
- stupeň a spôsob spracovania potravín,
- produkčný systém potravín,
- kvalita potravín,
- certifikačný systém,
- požiadavky na bezpečnosť pri výrobe potravín,
- cieľová skupina spotrebiteľov.
Do systému budú môcť prevádzkovatelia registrovať potraviny so všetkými náležitými informáciami. Všetky ďalšie podrobnosti určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Aplikáciu určite ocenia osoby s potravinovými intoleranciami alebo prísnejšími preferenciami potravín, ktoré si môžu v aplikácii nastaviť. Tá by im následne po preskenovaní produktu mala vyhodnotiť, či ten konkrétny produkt spĺňa ich nastavené kritériá.
„Potravinový Semafor dokáže na základe vlastného nastavenia spotrebiteľom v rýchlosti vyhodnotiť, či je produkt pre daného spotrebiteľa vhodný, alebo nie. Spotrebiteľ si nastaví v aplikácii sám, či je alergik, či vyhľadáva iba lokálne, slovenské, testované, non-gmo, či zdravé potraviny s menším množstvom tuku, cukru, soli a takzvaných é-čok“. Až u 70% testovaných potravín nekorešpondovalo to, čo sa uvádzalo na obale so skutočnosťou. Po odhaľovaní ďalších podvodov ako napríklad falšovanie pôvodu hydiny, ovocia a zeleniny, som pochopil, že pre ochranu spotrebiteľa je potrebné zaviesť systém, ktorý odlíši podvodných výrobcov a dodávateľov od tých poctivých, “
vysvetlil predkladateľ novely poslanec Linhart. Zároveň v rozprave prisľúbil rozšírenie semaforu aj do školských stravovacích zariadení a nemocníc.
So zavedením Potravinového Semaforu nesúhlasí Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora („SPPK“). Podľa názoru SPPK sa opäť prijímajú návrhy, ktoré nie sú prínosom pre potravinárov. SPPK podporuje harmonizované označovanie výživových údajov, avšak aktuálne podľa jej názoru nie je čas na vytváranie schémy označovania potravín formou semaforu.
„Nesúhlas SPPK so zavádzaním Potravinového Semaforu sme tlmočili ako autorovi myšlienky, poslancovi NR SR Patrickovi Linhartovi, tak aj samotnému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Na viacerých rokovaniach k tejto téme sme upozorňovali na skutočnosť, že táto iniciatíva prichádza neskoro a minie sa účinku - nepovedie k zjednodušeniu informovanosti spotrebiteľa, naopak zmätie ho nejasnými pravidlami na farebné označovanie potravín a zároveň prinesie ďalšie zvýšenie nákladov výrobcom potravín. Zároveň môže takto nedostatočne pripravený systém označovania vháňať otázniky do konkurenčného boja jednotlivých výrobcov,“
uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Zároveň poznamenala, že zámerom EÚ je zjednocovanie foriem grafického označovania a k uvedenému aktuálne prebieha široká diskusia, ktorej sa účastní aj Slovenská republika.
Podobný postoj zaujala aj Potravinová komora Slovenska („PKS“), podľa ktorej je schválené znenie zákona nejednoznačné, zmätočné a za otázny považuje jeho súlad s právom Európskej únie.
„Pripomíname, že v návrhu dokumentu k Fondu obnovy EÚ Slovenská republika nepočíta so žiadnou finančnou podporou výroby potravín, rovnako sa s potravinármi nepočíta ani v štátnom rozpočte SR na rok 2021. Zriadenie registra potravín k potravinovej bezpečnosti Slovenska nijako nepomôže“,
uvádza PKS. Upozorňuje, že na trhu existuje množstvo rôznych aplikácií, ktoré obsahujú výživové údaje potravín, informácie o krajine pôvodu a pod.
„Namiesto zjednodušenia administratívnej záťaže potravinárov zlúčením týchto registrov pridávajú zákonodarcovia ďalší do zoznamu,“
dodala PKS. Rovnako ako SPPK, aj PKS apeluje na aktívne pripomienkovanie diskusie k európskym návrhom.
